Tieto spisy boli nielen významným historickým svedectvom o dobe normalizácie a komunistického útlaku, ale mali slúžiť aj k poznaniu toho, kto sa podieľal na udržiavaní komunistickej totality. Na sociálnej sieti to napísal poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí).
Nakladanie s týmito spismi bolo určené priamo zákonom – od roku 2002 malo ministerstvo vnútra zákonnú povinnosť ich odovzdať Ústavu pamäti národa, ktorý ich mal skúmať a uchovať. To sa však podľa poslanca nestalo. Ako uviedol Šeliga, bez akejkoľvek úcty k obetiam komunistického režimu boli arogantne hodené do koša a zlikvidované. „Kto za to môže? Kaliňák tvrdí, že o ničom nevedel. No bolo to jeho ministerstvo, na ktorom dlhé roky pôsobil ako pán. Ako minister bol zodpovedný za to, že všetky postupy v rámci ministerstva sú v súlade s platnými právnymi predpismi. Túto psiu povinnosť však nesplnil, v dôsledku čoho v našich dejinách ostane prázdne miesto podobne ako v Rusku, kde sa spisy tiež skartovali, aby sa náhodou nezistilo, kto každý bol udavač,“ priblížil Šeliga.
Podľa poslanca je správne, že Ústav pamäti národa podal trestné oznámenie. „Musí sa vyšetriť, kto dal pokyn na skartáciu a aký mal motív – či išlo o flagrantné ignorovanie zákona alebo či sa jednoducho nemáme o niektorých ľuďoch dozvedieť, že spolupracovali s ŠtB alebo inými zložkami totalitnej moci,“ napísal Šeliga s tým, že Kaliňák, ktorý sa tak hrdo hlási k obdobiu, keď bol ministrom, by mal vyložiť karty na stôl a priznať, ako to bolo a mal by za to prevziať zodpovednosť.