Z luxusu sa zrazu Eva ocitla v base, kde sa s ňou rozhodne nemaznali. „Už za pár dní som si uvedomila, ako sa mám správať. Videla som totiž, ako sa strážcovia správajú k ženám, ktoré sa správajú príkladne, a ako k tým, ktoré nie. Neprajem nikomu zažiť skúsenosť, ktorú som počula a videla,“ prezradila Varholíková, ktorá verila, že všetko bude v poriadku a čo najskôr bude naspäť doma pri deťoch a rodine.
Rozhodne to však pre ňu nebolo ľahké, no denne sa venovala aj práci, keď makala osem a viac hodín. „Robila som ručné práce, vyrábala som záložky a dokonca som aj šila, to som sa naučila až vo väzení,“ prezradila matka dvoch detí. Tú nad vodou držala prvé dva roky vo väzení aj jej spoluväzenkyňa. „Pomohla mi duševne, ale už nie som s ňou v kontakte a ani na ňu nemyslím. So životom, keď som bola vo väzení, už nechcem mať nič spoločné,“ dodala na záver Varholíková.
Tá aj napriek tomu, že je už skoro štyri roky na slobode, stále vstáva o 5.30 hod. ráno, čo je zvyk práve z basy. Okrem toho však musela navštíviť aj psychiatra. „Prvých 6 - 8 mesiacov doma bolo všetko v poriadku, spala som dobre. Potom som však nemohla spať, a tak som vyhľadala terapeuta. Ten mi diagnostikoval posttraumatický šok a dodnes ho stále navštevujem.“
Nehoda sa stala v auguste 2012, keď išla Varholíková domov do Košíc. Zbesilej jazde, pri ktorej došlo k zrážke s fiatom, keď usmrtila štyroch ľudí, mala predchádzať práve hádka s otcom jej mladšej dcéry. „V osudnú noc, keď sa stala nehoda, som bola nešťastná. Mala som problém s otcom svojej mladšej dcéry. Nežila som s ním, ani dcéru neakceptoval a prežívala som strašné časy a nevedela som sa s nimi vyrovnať,“ opísala najhorší deň vo svojom živote plavovláska.
„Išla som za ním, aby sme si veci vysvetlili, ale nechcel sa so mnou rozprávať. Robil mi to naschvál, lebo som ho opustila, keď mala dcéra pár mesiacov, keď som už nevedela znášať, ako ma podvádza,“ dodala. Pri otázkach, či pila pred nehodou, počas nej alebo po nehode, ako neskôr vypovedala, však prišlo k nepríjemnému tichu.
Tu sa Varholíková stiahla na chvíľku do seba a nakoniec sa ohradila tým, že na nehodu si poriadne nespomína. „Som rada, že si to nepamätám, lebo si to nechcem pamätať,“ dodala s tým, že ani dnes si stále nevie sadnúť za volant. „Nechcem šoférovať, lebo nikdy neviem, čo sa môže stať.“
O rodine...
Varholíková, ktorá sa narodila ako Rezešová, vyrastala v maďarsky hovoriacej rodine, ktorá sa nakoniec „preslávila“ aj vďaka otcovi, ktorý sa stal štátnym tajomníkom. Práve jeho nové postavenie prinieslo rodine peniaze a prestíž, ktoré si užívala plnými dúškami aj Eva.
„Bolo obdobie, než som mala deti, že som si užívala párty život. Boli aj situácie, že som si zaletela s kamarátkami súkromným lietadlom do Londýna,“ povedala s iskierkou v oku. Napriek tomu však aj u nich doma panovala napätá atmosféra, ktorú spôsobil práve otec.
„Mali sme spolu veľa hádok, hlavne pre jeho neveru a preto, že mal s inou ženou aj dieťa, moju nevlastnú sestru,“ priznala bez prikrášľovania Eva, ktorá sa musela dívať najmä na trpiacu matku. „Mama však bola silná a kvôli nám deťom to zvládla,“ povedala. Dnes sú ako rodina stále súdržní a zo strany najbližších cíti podporu. „Správajú sa ku mne normálne, necítim z ich strany nič také, že by mi dávali nejaké nálepky. Poznajú ma a vedia, aká som.“
