Viedenskí neurológovia zrejme prišli na príčinný vzťah tejto súvislosti. Keď totiž človek zaspáva pri televízii, ktorá hrá aj po jeho zaspaní, má problém upadnúť do hlbokého spánku. Mozog totiž stále vníma cudzie hlasy a nedokáže vypnúť určité centrá. Takže človek neprekonáva hlboký spánok a nemôže si riadne oddýchnuť tak, ako je to pre zdravé fungovanie tela nevyhnutné.
Neurológovia z Rakúska sledovali činnosť mozgu pomocou najmodernejších snímacích technológií u niekoľkých osôb pri spánku. Časť spala v úplne tichej a tmavej miestnosti, časť z nich potom v miestnosti s hrajúcou televíziou. U jedincov, ktorí spali pri hrajúcej televízii, sa mozog nedokázal prepnúť do hlbokého spánku. A dotyčné ráno neboli oddýchnutí tak, ako jedinci, ktorí zaspali a spali v absolútnom tichu.
„Naša štúdia odhaľuje rozdiely v reakciách mozgu na zvukové podnety podľa ich významu pre spiace osoby. Výsledky naznačujú, že hlasy neznámych ľudí produkujú silnejšie mozgové odozvy počas nesniacej časti spánku,“ tvrdia autori zo Salzburskej univerzity. Výsledky nie sú príliš prekvapujúce. Cudzí hlas znamená pre človeka hrozbu. A to už po milióny rokov. A pretože pravekí ľudia v jaskyniach sa museli prebudiť, keď počuli cudzie hlasy, aby sa mohli brániť, evolúcia v nás vypestovala silnú ostražitosť, takže mozog, pokiaľ registruje cudzie hlasy, nie je schopný hlboko zaspať. Je možné, že sa to ale za ďalšie tisíce rokov vplyvom nových životných podmienok zmení.
