Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Chce s ňou najprv oboznámiť predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽANO).
Minister zopakoval, že o téme sa diskutuje v expertnom kruhu, no definitívne rozhodnutie sa zrodí na politickej úrovni. "Ja osobne som naďalej za povinné očkovanie, minimálne v prípade vybraných rizikových skupín," povedal, spomenul pritom pracovníkov v rámci kritickej infraštruktúry či seniorov.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá s Lengvarským na analýze pracovala, uviedla, že štúdia sa zaoberala "celou škálou dôvodov, pre ktoré by bolo potenciálne možné zaviesť povinné očkovanie", z hľadiska zamestnania i veku. Ani Kolíková o záveroch nechcela byť konkrétna, prvý sa o nich podľa nej má dozvedieť premiér.
Analýza sa mala v zmysle schváleného uznesenia vlády zaoberať možnosťami zavedenia povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 a možnosti obmedzenia úhrady z verejného zdravotného poistenia za zdravotnú starostlivosť poskytnutú osobe s ochorením COVID-19, ktorá sa rozhodla dobrovoľne sa nezaočkovať proti tomuto ochoreniu.
Proti povinnému očkovaniu sú viacerí ministri, napríklad šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (SaS). Za bezpredmetnú otázku to v súvislosti s nástupom novej vlny omikron považuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), témou dňa z rovnakého dôvodu to nie je pre ministra financií a vicepremiéra Igora Matoviča (OĽANO). Ako povedal, "tí, ktorí sa chceli dať zaočkovať, sú zaočkovaní, tí, ktorí tak neurobili, zaočkuje omikron sám".
