"Spojenci NATO sa nevzdajú svojej schopnosti chrániť a brániť sa navzájom, vrátane prítomnosti vojsk vo východnom krídle aliancie," uviedla hovorkyňa NATO Oana Lungescuová. Moskva v piatok, pred dôležitými rusko-americkými rozhovormi v Ženeve, vyzvala na "stiahnutie zahraničných síl, techniky a výzbroje" z krajín, ktoré neboli pred rokom 1997 členmi Severoatlantickej aliancie.
"K týmto krajinám patrí Bulharsko a Rumunsko," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí a spomenulo konkrétne práve týchto dvoch bývalých spojencov z Varšavskej zmluvy, ktorí sa stali členmi NATO v roku 2004. Rumunsko aj Bulharsko medzičasom túto požiadavku označili za "neprijateľnú". "Takáto požiadavka je neprijateľná a nemôže byť témou vyjednávania," napísalo v tlačovom vyhlásení rumunské ministerstvo zahraničných vecí.
Bulharský prezident Rumen Radev, ktorý je hlavným veliteľom ozbrojených síl krajiny a je považovaný za prorusky orientovaného, vo vyhlásení uviedol: "Naliehanie Ruska, aby sa sily NATO stiahli z Bulharska, je neprijateľné a nezmyselné."
NATO požiadavku Ruska odmietlo s tým, že ak by bola splnená, vytvorila by kategórie prvotriednych a druhotriednych členov aliancie, čo nemôže akceptovať. "Odmietame akúkoľvek myšlienku sfér vplyvu v Európe. Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, a to aj posilnením našej kolektívnej obrany," poznamenala hovorkyňa NATO.
