Venované sú nepriaznivej humanitárnej situácii a stavu dodržiavania ľudských práv v Afganistane, píše agentúra AP. Delegácia Talibanu vedená talibanským ministrom zahraničných vecí Amirom Chánom Muttakím sa počas prvého dňa rokovaní stretne s bojovníčkami za práva žien a ľudskoprávnymi aktivistami z Afganistanu a z afganskej diaspóry.
Podľa agentúry AFP sa rozhovory, ktoré sprostredkovalo Nórsko, konajú za zatvorenými dverami v hoteli Soria Moria na predmestí Osla. V pondelok sa predstavitelia Talibanu stretnú so zástupcami Spojených štátov, Francúzska, Británie, Nemecka, Talianska a Európskej únie, zatiaľ čo utorok bude venovaný bilaterálnym rokovaniam s nórskymi predstaviteľmi.
Americká delegácia vedená osobitným vyslancom USA pre Afganistan Tomom Westom plánuje diskutovať s Talibmi o "vytvorení reprezentatívneho politického zriadenia" so zastúpením rôznych etnických a náboženských skupín, reakcii na humanitárne a hospodárske krízy či o obavách o bezpečnosť a boji proti terorizmu. Podľa vyhlásenia amerického rezortu diplomacie však témou budú aj ľudské práva, a to najmä v súvislosti s dostupnosťou vzdelania pre dievčatá a ženy.
Ako pripomína agentúra AP, ide o prvú oficiálnu návštevu delegácie Talibov v Európe, odkedy toto hnutie prevzalo vlani v auguste moc v Afganistane. Predstavitelia Talibanu však už predtým podnikli cesty do Ruska, Iránu, Kataru, Pakistanu, Číny a Turkménska. Vyjednávači Talibanu budú podľa AP určite žiadať západné krajiny, aby umožnili Afganistanu prístup k miliardám dolárov rozvojovej pomoci, ako aj k aktívam afganskej centrálnej banky, ktoré sa nachádzajú prevažne v USA.
Nórsky rezort diplomacie ešte pred začiatkom rokovaní uviedol, že delegácia Talibanu sa tiež stretne s Afgancami z rôznych oblastí spoločenského života vrátane žien, novinárov, aktivistov či humanitárnych pracovníkov. Šéfka nórskej diplomacie Anniken Huitfeldtová v piatok zdôraznila, že rozhovory v Osle v nijakom prípade neznamenajú legitimizáciu medzinárodne neuznaného režimu Talibanu. Podľa nej je však potrebné rokovať s reálnymi držiteľmi moci v záujme toho, aby sa katastrofálna humanitárna situácia v Afganistane už ďalej nezhoršovala.
Vládu Talibanu zatiaľ neuznala nijaká krajina na svete. Medzinárodné spoločenstvo sa totiž obáva porušovania ľudských práv, k čomu dochádzalo i počas predošlej vlády Talibanu v 90. rokoch, keď hnutie zaviedlo brutálny islamistický režim. S uznaním talibanskej vlády stále váhajú aj moslimské krajiny.
