Rusko už zhromaždilo pri hraniciach s Ukrajinou okolo stotisíc vojakov, a hoci ambície zaútočiť na nášho suseda oficiálne popiera, svet sa obáva najhoršieho. Nový Čas zisťoval, ako by na prípadný útok na Ukrajinu zareagovalo Slovensko, aké zmeny a opatrenia by v takom prípade čakali našu armádu a či nám hrozí vlna utečencov z východu.
Spojené štáty aj Veľká Británia už v pondelok oznámili, že z Ukrajiny sťahujú časť pracovníkov veľvyslanectiev a ich rodinných príslušníkov. Bezpečnostná situácia v krajine je totiž podľa amerického rezortu diplomacie „nepredvídateľná a môže sa náhle zhoršiť“. EÚ sa zatiaľ na podobný krok neodhodlala a na evakuáciu diplomatov z Kyjeva nevidí žiadny dôvod ani šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok.
„Naopak, ich prítomnosť je dôležitá, pretože aj to je dôkazom našej schopnosti dosiahnuť politické riešenie,“ vyhlásil minister. Kroky Washingtonu a Londýna sú však ďalším znakom, že situácia na ukrajinsko-ruských hraniciach môže mať tragické vyústenie. „Svet je na prahu najväčšej vojenskej ofenzívy od druhej svetovej vojny,“ varujú aj poprední analytici Foreign Affairs.
Spojenci v rámci NATO uvádzajú svoje vojenské kapacity do pohotovosti a posielajú ďalšie lode a bojové lietadlá do východnej Európy. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg hovorí, že ide o posilnenie obrany spojencov a odstrašujúci efekt pre Rusko. „Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, a to aj posilnením našej kolektívnej obrany,“ uviedol Stoltenberg.
Dánsko napríklad vyslalo fregatu do Baltského mora a rieši stíhačky F-16 do Litvy, Španielsko posiela vojnové lode do Čierneho a Stredozemného mora a uvažuje nad bojovými lietadlami do Bulharska. Americký prezident Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a vojakov do Pobaltia, píše New York Times.
Slovenské ministerstvá majú pre prípad invázie Ruska na Ukrajinu vypracované krízové plány. „Ak sa to tam začne, musím okamžite podniknúť kroky na zabezpečenie našej východnej hranice. Nevieme, kde sa tá vojna skončí, aký bude mať dosah a ako bude napríklad vyzerať presun utečencov,“ vyjadril sa minister obrany Jaroslav Naď v rozhovore pre Postoj. O čo podľa neho ide ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi?
„Nerozumieme tomu, prečo to robí, ale robí všetko tak, akoby chystal vojnový útok na Ukrajinu. Nevieme, či ho reálne urobí, ale pripravujeme sa na všetko,“ povedal Naď. Naopak, dodávky plynu či ropy na Slovensko by podľa všetkého ohrozené byť nemali.
Na rozdiel od roku 2009, keď sme sa stali rukojemníkom sporu medzi Moskvou a Kyjevom o ceny plynu, v súčasnosti sú naše zdroje plynu aj ropy už oveľa viac diverzifikované. „Je dôležité zdôrazniť, že akákoľvek agresia Ruska by bola sprevádzaná veľmi vážnou reakciou medzinárodného spoločenstva vrátane sankčných opatrení,“ uviedli z ministerstva obrany.
Aké sú možné scenáre
Vladimír Tarasovič, analytik SFPA
- Scenár 1 (Veľmi pravdepodobný): Rusko bude udržiavať napätie, ale počas rokovaní sa zdrží vojenskej intervencie - Rusko bude pokračovať v zhromažďovaní síl a vybavenia a budovaní infraštruktúry v blízkosti ukrajinských hraníc s cieľom donútiť Západ urobiť ústupky.
- Scenár 2 (Pravdepodobný): Rusko zvýši stávky eskaláciou konfl iktu v Donbase, bez zjavného vojenského vpádu - Kremeľ bude hľadať nové spôsoby (okrem nového vojenského vpádu), aby tlačil Kyjev a Washington, aby urobili ústupky.
- Scenár 3 (Málo pravdepodobný): Rusko uskutoční novú vojenskú intervenciu na Ukrajinu - Veľká invázia je málo pravdepodobná, v tom prípade by totiž USA a ich spojenci uplatnili rázne sankcie.
- Scenár 4 (Veľmi nepravdepodobný): Rusko zníži napätie a stiahne svoje jednotky z ukrajinských hraníc.
