Nevieme rýchlo zareagovať
Pavel Macko, generál vo výslužbe
- Z krátkodobého hľadiska by slovenské ozbrojené sily museli zvýšiť ochranu všetkých vojenských objektov a prijať ďalšie opatrenia na zaistenie bezpečnosti na území Slovenska. Pokiaľ by ten útok bol väčší, tak z dlhodobého pohľadu by sme museli zásadným spôsobom prehodnotiť naše zabezpečenie obrany, lebo súčasný stav nám neumožňuje rýchlu reakciu a spolieha sa vo veľkom rozsahu na pomoc spojencov.
Vojnový konfl ikt na území susediacej krajiny je taká vážna vec, že by sme museli prehodnotiť obdobie pohotovosti, rozsah ozbrojených síl, ich vybavenia a aj naše mobilizačné mechanizmy a mechanizmy prípadného posilnenia prítomnosti spojencov.
Slovensko by sa priamo nepodieľalo na bojoch
Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničia
Ako by sa zachovalo Slovensko v prípade vypuknutia vojny na Ukrajine?
- Možností, ako Ukrajine v takejto extrémne kritickej situácii, akou je ozbrojený konflikt, pomôcť, by bolo určite viacero. Okrem bilaterálnej pomoci – humanitárnej, diplomatickej či politickej – mám na mysli najmä spoločné aktivity našich spojencov a partnerov v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ).
Koordinovali by sme naše kroky s ďalšími štátmi Aliancie a Únie, ako hlavnými garantmi našej bezpečnosti v tomto priestore, s cieľom znásobiť, ale aj zefektívniť pomoc určenú nášmu partnerovi v konflikte.
Pokiaľ ide o samotnú Alianciu v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, a teda otvoreného konfliktu s naším susedom, by sa jednotky členských štátov NATO, predpokladám, priamo nepodieľali na bojoch, pretože Ukrajina nie je členom Severoatlantickej aliancie. Štáty NATO by však nepochybne poskytovali Ukrajine podporu, a to v rôznych oblastiach vrátane výmeny spravodajských informácií a podobne.
Je možné očakávať veľký prílev utečencov z ukrajinskej strany?
- V prípade hypotetického veľkého konfliktu na území nášho suseda, ktorý by vyvolal masový odchod ľudí smerom na Západ, by Slovensko čelilo bezprecedentnej situácii – aj čo do kapacít a spôsobu rozhodovania a prístupu k týmto občanom.
Ale o úplnom zatvorení našich hraníc, ktoré sú však zároveň hranicami schengenu, z čoho tiež vyplývajú viaceré povinnosti a pravidlá, pred ľuďmi utekajúcimi pred vojnou neďaleko od nás, podľa mňa nemôže byť reč a považujem to za nepredstaviteľné.
Ruská armáda
- počet vojakov: 900 000 (na hraniciach 127 000)
- tanky: 2800 (+ 16 500 v zálohe)
- bojové vozidlá: 5 200 (+ 19 500 v zálohe)
- obrnené transportéry: 6 100 (+ 18 000 v zálohe)
- raketomety: 1 350
- samohybné delá: 1 610 (+ 4 260 v zálohe)
- bojové lietadlá: 1 577