V opačnom prípade je v EÚ a NATO zhoda na tom, že nevyhnutnou odpoveďou budú aj sankcie. Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Ako informoval komunikačný odbor rezortu diplomacie, podľa Korčoka je situácia veľmi vážna. „Debatovalo sa najmä o tom, že Ruská federácia položila na stôl zásadné požiadavky, mnohé z nich sú ultimatívne. Ide totiž o princípy, na ktorých je postavená celá bezpečnostná architektúra v Európe, ktorá sa tvorila po zmenách v roku 1989. Z tohto pohľadu nie je možné niektoré požiadavky uplatniť a nedá sa o nich rokovať, pretože by to znamenalo návrat do doby, keď o osudoch slobodných štátov rozhodovali iné mocnosti,“ povedal Korčok.
Napriek tomu podľa šéfa slovenskej diplomacie stále existuje riešenie, nesmú sa však prekročiť červené línie, ktoré spočívajú v integrite a rešpekte voči medzinárodnému právu a aj toho, že do medzinárodných vzťahov v 21. storočí nepatrí hrozba silou voči suverenite a nezávislosti ktorejkoľvek krajiny. „V tejto súvislosti musíme počítať aj s tým najhorším scenárom, v čom sa medzi krajinami EÚ a NATO zhodujeme, a síce že v nevyhnutnom prípade budú na stole aj sankcie. Chcem však zdôrazniť, že sankcie sú dôsledkom toho, že sa prekročia spomínané červené línie. Veríme, že dianie sa nevyvinie tak, aby sa museli reštriktívne opatrenia uplatňovať, sú však jednou z možností,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.
Riešenie podľa ministra Korčoka existuje za predpokladu, že na strane Ruskej federácie bude záujem o reálny dialóg. „Ten ale nemôže fungovať tak, že sú na stôl položené ultimatívne požiadavky a od druhej strany, EÚ a NATO, sa pritom očakáva, že ich prijmeme v plnom rozsahu. Diplomacia má v tejto situácii mimoriadnu úlohu, pričom základom je zostať za rokovacím stolom a prejaviť vôľu vyriešiť situáciu tak, aby boli zachované princípy európskej bezpečnosti. To je to, do čoho vkladá Slovensko v rámci EÚ a NATO najväčšie úsilie,“ uzavrel Korčok.
