Už dávno neplatí, že deti si robia zle iba na dvore či v triedach. Agresívne správanie sa presúva do obrazoviek digitálnych zariadení, kde agresori úplne strácajú zábrany.
Šikana na internete aj v offline svete
Šikanovanie môže mať v súčasnosti offline aj online formu. Keď sa odohráva cez internet, hovorí sa mu kyberšikana. Výskumy ukazujú, že ak dochádza ku kyberšikane, obeť je často zároveň šikanovaná aj v skutočnom svete. Kyberšikanovanie teda nie je odtrhnuté od reality zažívanej tvárou v tvár. Útočníci majú v digitálnych nástrojoch len ďalšie možnosti, ako ublížiť obeti.
Kyberšikana však má oproti offline šikanovaniu svoje špecifiká, pričom tým najvýraznejším je pocit anonymity. Ten agresora ľahko zbaví zábran, a preto sa útočníkmi môžu stať aj deti, ktoré by tvárou v tvár nemali prevahu.
Ďalším rozdielom je, že do kyberšikanovania sa môže zapojiť veľké množstvo agresorov. Kým offline šikanovanie sa odohráva zvyčajne na miestach, kde sa agresori stretávajú s obeťou, na internete sa k aktívnemu ubližovaniu môže pridať hocikto. Rozmery publika kyberšikanovania je preto nemožné odhadnúť, keďže obsah je možné ukladať do digitálneho sveta a znovu preposielať. Obeť tak trpí neistotou, pred kým všetkým bola zahanbená, čo je psychicky devastujúce a spôsobuje poškodenie vo väčšej miere.
Skrývanie sa za obrazovku zas posilňuje „fenomén sociálneho zaháľania“. Svedkovia ubližovania pociťujú malú zodpovednosť a tlak zakročiť voči bezpráviu, lebo majú pocit, že sa ich situácia osobne netýka. Obeť má preto menšiu šancu, že sa jej niekto zastane. V online priestore je taktiež ťažšie identifikovať útočníkov, a preto zostáva kyberšikana často nedoriešená, napríklad zo strany školy.
Čo všetko útočníci robia pri kyberšikanovaní?
Pri šikanovaní ide agresorovi najmä o to, aby docielil prevahu nad obeťou. Využíva na to viaceré spôsoby ubližovania:
- Provokuje obeť správami a príspevkami, ktoré obsahujú urážlivý, nepravdivý alebo vulgárny text. Povaha aj obsah týchto správ púta pozornosť obete, ktorá s nimi nesúhlasí a nevie ich brať na ľahkú váhu. Tým útočník vynútene vťahuje obeť do dialógu a opakovane dokazuje svoju moc
- Zastrašuje a vydiera obeť, napríklad tak, že sa nabúra do jej profilu na sociálnej sieti, zmení heslo a profil následne zneužije. Môže napríklad upravovať pôvodné správy, komunikovať s kontaktmi v mene obete, zverejňovať nevhodné príspevky poškodzujúce obeť a jej známych. Takto „ukradnutý profil“ agresorovi slúži ako nástroj na následné manipulovanie a vydieranie.
- Ponižuje a zosmiešňuje obeť pred okolím, napríklad na sociálnych sieťach a v četových skupinách.
- Očierňuje či ohovára obeť, napríklad tým, že šíri klebety a klamstvá s cieľom poškodiť dobré meno obete alebo jej vzťahy.
- Vydáva sa za inú osobu (kradne jej identitu) a v jej mene ubližuje obeti a okoliu.
- Zverejňuje na internete intímne a súkromné informácie obete bez jej súhlasu. Môže pritom ísť o fotografie, obrázky či videá intímneho charakteru, ktoré obeť verejne kompromitujú.
- Zámerne vylučuje obeť z online komunity, či už na sociálnych sieťach, v četových miestnostiach alebo v diskusiách. Takéto vylúčenie zo skupiny sa nedeje postupne, ale je rýchle a výrazné, takže je pre obeť nemožné prehliadnuť ho a vyvoláva pocit izolácie.
- Obťažuje a prenasleduje obeť, čím narúša jej pocit bezpečia. Agresor obeti znepríjemňuje život zahlcujúcimi interakciami, napríklad spamovaním, opakovaným posielaním fotografií, správami v četoch, lajkmi a komentármi či prezváňaním. V niektorých prípadoch môže komunikácia zahŕňať vyhrážanie sa ublížením, falošné obviňovanie, prenasledovanie v offline svete či monitorovanie počítača obete. Intenzita obťažovania sa obvykle stupňuje a neprestane ani vtedy, keď je na to útočník vyzvaný, alebo keď ho obeť zablokuje. Táto šikana z online prostredia často prechádza aj do offline sveta.
- Fyzicky napadne obeť a celé to nahráva na mobilný telefón. Tento nový, ale, žiaľ, rozšírený typ ubližovania, sa nazýva happy slapping, alebo „fackovanie pre zábavu“. Agresor po fyzickom útoku zverejní nahrávku na internete alebo rozpošle rovesníkom v správe. Agresorov pri happy slappingu býva často viac. Skupina sa „zabáva“ a vzájomne povzbudzuje v ubližovaní. Efekt tejto formy agresie je pre psychiku dieťaťa devastujúci.
Ako predchádzať kyberšikane?
- Naučte deti, čo je šikanovanie a jasne určite hranice medzi zábavou a ubližovaním.
- Naučte deti, ako postupovať, keď sa stretnú so šikanou. Dieťa treba uistiť, že v prípade problémov sa môže zdôveriť blízkej osobe, napríklad rodičovi, učiteľovi či súrodencovi.
- Zlepšite sociálne zručnosti detí, naučiť ich rozpoznávať vlastné pocity, aby mohli byť citlivé aj voči prežívaniu druhých.
- Vyzývajte deti k pomoci slabšiemu.
- Podporujte u detí zručnosti bezpečného používania internetu.
Téme kyberšikany, ako aj ostatným digitálnym hrozbám, sa podrobne venuje portál Bezpečne na nete. V rámci edukačnej stránky vznikla aj sekcia určená špeciálne pre učiteľov, kde je voľne dostupná na stiahnutie Príručka digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl. Publikáciu pripravila spoločnosť ESET v spolupráci s odborníkmi na pedagogiku a psychológiu s cieľom prispieť ku kvalite vzdelávania o digitálnych hrozbách.
