Zo zverejnenej analýzy vyplýva, že inštitút povinného očkovania je legitímnym nástrojom štátu, ktorý vedie k ochrane verejného zdravia. Opatrenie je však možné aplikovať, len ak to bude primerané a účelné. Pozitíva povinného očkovania podľa analýzy prevažujú nad negatívami.
Povinnosť sa podľa dokumentu nemá týkať tých, ktorí sa nemôžu dať očkovať zo zdravotných dôvodov, a tých, ktorí nemajú dostatočnú imunitu. "Takéto osoby nie sú rizikom pre verejné zdravie a prevažuje tu individuálna ochrana ich zdravia a telesnej integrity," vysvetľuje sa v analýze.
Právna úprava povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 by musela tiež podľa analýzy riešiť otázky odškodňovania či slobodu výberu vakcíny.
Pri otázke možnosti obmedzenia úhrady z verejného zdravotného poistenia za zdravotnú starostlivosť poskytnutú osobe, ktorá sa rozhodla dobrovoľne sa nezaočkovať, analýza konštatuje, že výška a podmienky prípadnej finančnej spoluúčasti na liečbe ochorenia COVID-19 by mali byť nastavené tak, aby nedošlo k odopretiu zdravotnej starostlivosti pre neočkovaných a bez prekonania ochorenia. "Za ústavne udržateľnú by tak bolo možné považovať kombináciu percentuálneho určenia sadzby spoluúčasti so súčasným určením maximálnej výšky spoluúčasti napríklad pod hranicou životného minima pre jednu dospelú osobu," navrhuje sa v analýze.
