Na druhej strane je však vo svetle aktuálne vyhrotenej situácie možné takmer čokoľvek. V rozhovore pre TASR to uviedol český bezpečnostný analytik Tomáš Šmíd z Vysokej školy Ambis. "Situácia je naozaj napätá a obavy Západu sú odôvodnené. To však na druhej strane neznamená, že k (ruskej) invázii skutočne dôjde. Ruské presuny vojsk k ukrajinskej hranici a kremeľská rétorika sú síce vážne signály, avšak môže ísť aj o formu diplomatického nátlaku (zo strany Moskvy). Vojenská invázia by totiž pre Rusko bola veľkou politickou, ekonomickou a tiež vojenskou záťažou, čoho sú si samozrejme kremeľskí stratégovia vedomí," uviedol Šmíd. Expert však zároveň varoval, že spúšťačom reálneho ozbrojeného konfliktu môže byť v "tejto vybičovanej atmosfére" hocičo.
"(Stačí) jedna sabotáž alebo intenzívnejšia prestrelka na frontovej línii v Donbase či v Luhanskej oblasti, alebo komunikačné nedorozumenie v línii velenia – buď na jednej, alebo druhej strane. To hovorím o situácii, keď onen spúšťač bude zo strany najvyššieho velenia skôr nezamýšľaný. Ak však dôjde k jasnému politickému rozhodnutiu – napríklad v Kremli –, že invázia má byť naozaj vedome spustená, tak sa nájde takmer akýkoľvek spúšťač," myslí si Šmíd. Na otázku TASR, čo vlastne Rusko aktuálnymi krokmi sleduje, prípadne čo by inváziou na Ukrajinu Moskva získala, český expert vymenoval viacero variantov.
"Kremľu nemusí ísť o vojenskú inváziu, a to už len preto, že vojna – hlavne rozsiahlejšia – by pre Rusko bola ekonomicky veľmi zaťažujúca. Ešte viac by sa obmedzili styky so Západom. S najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k pritvrdeniu sankcií (voči Moskve). Ruské hospodárstvo pritom rozhodne nepatrí k najsilnejším, najvýkonnejším a najsebestačnejším – skôr naopak. Jednou z historických tráum Ruska je skutočnosť, že síce prakticky vždy bolo veľmocou vojenskou, avšak hospodárskou veľmocou Rusko nikdy nebolo," povedal Šmíd, podľa ktorého Kremeľ hrá "akýsi diplomatický poker", ktorého cieľom je stupňovanie svojich požiadaviek a napätia.
"(Moskve) ide o to, aby sa Ukrajina nevymanila z ruského vplyvu – to je ten kľúčový záujem. V tomto prípade môže (Rusko) vsádzať aj na vnútropolitický rozkol na Ukrajine, posilnenie tamojších (ukrajinských) proruských kruhov a podobne. Hoci tu je problém, že za uplynulé roky – povedzme od ruskej anexie Krymu – proruské nálady v ukrajinskej populácií veľmi poklesli. Možno ešte v roku 2014, keď boli veľké, tak by (ruského prezidenta Vladimira) Putina uvítali pokojne až v Kyjeve. Tie nálady sa však veľmi zmenili. To znamená, že kľúčovou snahou Ruska je zachovať Ukrajinu pod svojím vplyvom – aby zostala súčasťou ruského sveta a aby sa neintegrovala do západných štruktúr, predovšetkým do Severoatlantickej aliancie (NATO)," myslí si český odborník. Podľa neho by prípadný "úspešný posun Ukrajiny na Západ" predstavoval "inšpiratívny potenciál farebných revolúcií", čo je pre Rusko "tá najväčšia obava".
