Tomáš Šmíd v tejto súvislosti varoval, že ak Kremeľ usúdi, že prozápadnému smerovaniu Ukrajiny sa nedá zabrániť inak ako vojenskou cestou, tak to Rusko podľa neho "nakoniec urobí". "Napriek tomu si stále myslím, že Moskva primárne vsádza na diplomatický nátlak. Ešte by som podotkol, že Vladimir Putin hrá o svoj zápis do ruských dejín. (Putin) už nie je najmladší a jeho kroky sú stále viac riadené týmto uvažovaním. Tento, povedzme až psychologický rozmer problému, by som nepodceňoval. Zapísať sa do dejín ako ten, ktorý vrátil ruskému svetu Ukrajinu – či aspoň jej časť – to môže byť skutočne veľké pokušenie," myslí si Šmíd.
Expert zároveň predpokladá, že aktuálne požiadavky Kremľa sú z veľkej časti nesplniteľné. Rusko totiž žiada odsun zahraničných vojakov, techniky a výzbroje zo všetkých štátov, ktoré neboli členmi NATO pred rokom 1997. "Ak by Západ akceptoval kremeľské požiadavky na vrátenie statusu quo z roku 1997, tak môžeme celé NATO rovno rozpustiť. Avšak osobne nepredpokladám, že toto Západ urobí – hoci také Nemecko alebo aj Francúzsko sú oveľa viac naklonené kompromisu než napríklad anglosaský svet (Spojené štáty, Británia)... Avšak je samozrejme dosť možné, že Západ nakoniec obetuje Ukrajinu v tom zmysle, že fakticky na jej integráciu do západných štruktúr rezignuje," myslí si Šmíd.
Podľa neho musí aj Kyjev zvážiť, "či môže dlhodobo koexistovať vedľa nepriateľsky naladeného a vojensky mocného jadrového suseda. To je jednoducho geopolitická realita, akokoľvek sa vám môže zdať takéto tvrdenie cynické," uzavrel rozhovor český odborník. Rusko pri hraniciach s Ukrajinou koncom roka zhromaždilo desaťtisíce vojakov. Podľa západných mocností sa možno chystá na inváziu, čo Moskva popiera. Kremeľ si zároveň kladie bezpečnostné požiadavky, ktoré západné krajiny odmietajú. Tomáš Šmíd je český politológ a bezpečnostný analytik. Zameriava sa na Rusko, postsovietsky priestor a ozbrojené konflikty. Pôsobí na Vysokej škole Ambis v Prahe a Brne.
