V prípade veľmi chladnej zimy a žiadnych dodávok z Ruska od februára by sa zásobníky plynu v EÚ vyprázdnili do konca marca, dodal Bruegel. Ak by EÚ prišla o ruské dodávky aj počas nasledujúcej zimy a v ďalšom období, situáciu by zvládala už iba s ťažkosťami.
Európa by bola prinútená ešte viac obmedziť spotrebu plynu, pričom kompenzovať by to musela napríklad zvýšením produkcie energií z uhlia. To by znamenalo zvýšenie emisií skleníkových plynov. Alebo by Nemecko muselo odložiť svoje plány ukončenia využívania jadrových elektrární, čo by bolo politicky veľmi citlivé rozhodnutie.
Výrazný rast dopytu po LNG by zároveň viedol k rastu cien, čo by zasiahlo ekonomiku Európskej únie. Zvýšený dopyt po LNG zároveň neznamená, že Európa ho aj bude môcť doviezť. Na jednej strane je tu obmedzená celosvetová kapacita na skvapalňovanie plynu a navyše, dodávatelia už majú podpísané dlhodobé kontrakty na dodávky LNG, najmä s kupcami z Ázie.
To nepriamo naznačil aj Katar, na ktorý sa obrátili USA s cieľom zistiť, či by jeden z najväčších producentov LNG na svete nemohol pomôcť s dodávkami v prípade výpadkov z Ruska. Podľa nemenovaných zdrojov, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters, Katar by mohol presmerovať časť dodávok LNG do Európy. Američania by však najskôr mali presvedčiť súčasných odberateľov plynu z Kataru, aby tí s presmerovaním dodávok súhlasili.
