Kancelár Karl Nehammer sa v mene Rakúska Lapidovi ospravedlnil za tragický osud, ktorý postihol jeho príbuzného. Prisľúbil tiež, že sa bude podporovať židovskú komunitu v Rakúsku.
V rokoch 1938 - 1945 bolo v Mauthausene a jeho 49 vedľajších táboroch internovaných zhruba 200.000 ľudí z viac ako 70 štátov. Takmer polovica z nich bola zavraždená alebo zomreli v dôsledku zlých životných podmienok. Starý otec šéfa izraelskej diplomacie Bela Lampel sa do vedľajšieho tábora Ebensee dostal začiatkom marca 1945 a zomrel tam 5. apríla.
Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg sa o jeho osude dozvedel počas telefonátu so svojím izraelským rezortným partnerom a následne ho pozval, aby Mauthausen navštívili spoločne. Lapid zapálil sviečku na pamiatku svojho starého otca v miestnosti, kde je do skla vyrytých 81.000 mien identifikovaných obetí. V osobne ladenom príhovore vyzdvihol, že obete nacizmu neboli len čísla, ale ľudia s menami.
"Nacisti si mysleli, že oni sú budúcnosť, a že židia budú existovať už len v múzeu. Namiesto toho je budúcnosťou židovský štát a Mauthausen je múzeom. Odpočívaj v pokoji, starý otec," povedal Lapid.
Schallenberg zdôraznil, že Rakúsko v súčasnosti v plnej miere prijíma svoju historickú zodpovednosť. Pre budúcnosť to znamená záväzok "rozhodne a dôsledne" vystupovať voči akejkoľvek forme antisemitizmu na celom svete. "Len vtedy, ak budú môcť všetci židia žiť v bezpečí a slobode, môže sa z (hesla) 'nikdy nezabudnúť' skutočne stať 'nikdy viac'.
Thomas Stelzer, hajtman spolkovej krajiny Horné Rakúsko, kde sa niekdajší koncentračný tábor nachádza, poznamenal, že Mauthausen predstavuje "najtemnejšiu kapitolu dejín". Minister vnútra Gerhard Karner túto časť dejín označil za "neuveriteľnú hrôzu", z ktorej vyplýva politická zodpovednosť zameraná na podporu demokracie a ľudskosti.