Nemocnica je vašou prvou skúsenosťou s projektom takéhoto rozsahu. Aké to je? Je to pre vás aj trochu rýchlokurz seriálového herectva?
Áno, seriál Nemocnica je pre mňa nová skúsenosť. Dovtedy som sa venovala len divadlu a tesne pred Nemocnicou som stihla natočiť jeden film, a teda môžem zhodnotiť, že seriálová tvorba sa skutočne v mnohom odlišuje nielen od divadla, ale aj od filmu. Myslím, že možno povedať, že sú to tri rozdielne svety. Bavia ma všetky tri.
V seriálovej tvorbe ma baví práve tá miera efektivity, ako treba narábať s časom, čo sa odráža okrem iného aj v narábaní s emóciami. Je to riadny herecký tréning, ktorý ma nielen posúva, ale aj baví.
Pre niekoho môže byť sledovanie príbehov odohrávajúcich sa v nemocničných priestoroch dosť depresívne. Aké je to pre vás byť na pracovisku, kde pípajú medicínske prístroje a často sa tam hrajú scény plné bolesti?
Nie je to pre mňa depresívne, veď je to len hrané. Keby bola pre mňa fikcia depresívna, nemohla by som robiť herectvo. Už som ako herečka stvárňovala aj oveľa depresívnejšie veci.
„Oblečenie už celé roky zásadne nenakupujem...“ povedali ste. Ako k nemu teda prichádzate?
Toto už nie je aktuálne, lebo vlani som bola nútená kúpiť si nejaké zimné veci. Faktom však je, že dovtedy som si viac ako osem rokov žiadne oblečenie nekúpila. A opäť najbližších minimálne päť rokov si žiadne nekúpim, pretože ho mám dostatok a ďalšie nepotrebujem. Myslím, že keby ľudia vedeli, akou obrovskou záťažou je textílny priemysel pre túto planétu, zmenili by prístup, čo sa nakupovania oblečenia týka.
Okrem toho, že oblečenie nenakupujem, ani ho nevyhadzujem. Keď niečo nenosím, pošlem to rodinám v núdzi. Samozrejme, len tie pekné a zachované kúsky oblečenia, lebo robiť si zo sociálne slabších ľudí „odpadkový kôš“ na staré vynosené handry nie je správne a na nejakú „pomoc“ sa to v skutočnosti len hrá.
Ale ani tie staršie a vynosené kúsky oblečenia nevyhadzujem, tie zas posúvam ľuďom, ktorí žijú na ulici, a z prvej ruky viem, že potrebujú byť skôr v teple, ako dobre vyzerať. Ale ani oblečenie, ktoré odmietnu oni, nevyhodím. Vysteliem tým pelech svojmu psovi a ak to nechce ani môj pes, nastrihám z toho handry a umývam tým dlážku. Nevyhodím to, kým sa to doslova nerozpadne.
