Máte psíka z útulku. Ako sa volá? Je to váš najväčší parťák do pohody i nečasu?
Volá sa Vanilka, zobrala som si ju z útulku, keď mala 12 rokov, a je to čistá láska. Je nesmierne vďačná, vnímavá, empatická a inteligentná. Najmúdrejší a najvďačnejší psíček, akého som kedy mala. A je aj veľmi vtipná. Naozaj nádherný tvor. Vidno, že mala predtým pána, ktorý bol úžasný človek a fantastický psičkár. No bol už starší a Pánbožko si ho povolal k sebe. Ale nenechal nič na náhodu a nejako to tak zhora zariadil, aby som na ňu natrafila ja.
A je vo vašom živote niekto ešte bližší?
Áno, som šťastne zadaná.
Do kina vraj chodíte často a zásadne sama. Čo ešte rada robíte sama, respektíve k čomu nepotrebujete druhých ľudí?
Aj do divadla chodím najradšej sama. A na prechádzky. A na kávičku do kaviarne. A tiež na plaváreň alebo na kúpalisko alebo na korčule. Alebo keď sa idem najesť niekam do reštaurácie, tak najradšej sama.
Dá sa povedať, že ste introvert?
Myslím, že som úplný introvert, ale je dosť možné, že je to len môj názor, lebo vždy, keď to o sebe poviem, všetci sa začnú smiať.
Okrem herectva ste vraj odmala mali aj iné sny a stále na nich pracujete. Môžete prezradiť aspoň to, z akej oblasti sú tie sny?
Prepáčte, ale toto neprezradím, lebo pokiaľ ide o sny a plány, som veľmi opatrná a nesmelá, dalo by sa povedať, že až hanblivá a zároveň verím, že človek by nemal rozprávať o plánoch, ktoré má. Môžem však prezradiť, že sa vôbec netýkajú umenia.
