Reč je o speváčke Oľge Szabovej. Interpretka hitov Dávno, tak dávno, Mendocino, Oblaky, oblaky a mnohých ďalších oslávila 1. februára 80 rokov. A takto išiel čas s legendou...
Začiatok kariéry
Obaja rodičia boli mojimi veľkými fanúšikmi. Mala som sedemnásť, keď som dostala príležitosť účinkovať v brnianskom orchestri legendárneho Mirka Foreta. Keď som dostala oficiálne pozvanie na konkurz, ani za svet som nechcela ísť. Otecko mi držal hodinovú prednášku o tom, že ak to myslím so spevom naozaj vážne, mám práve veľkú príležitosť. Vravel mi, že je to ponuka, ktorá sa neodmieta. Napokon išiel so mnou na konkurz do bratislavskej Tatra revue. O pár dní prišiel do Bratislavy manažér pána Foreta aj so zmluvou. V orchestri som účinkovala tri roky. Začala sa moja naozajstná profesionálna kariéra.
56 rokov s Velčovským
Mala som len štrnásť, keď študent hry na saxofón, klarinet a dirigovanie na brnianskom konzervatóriu Juraj Velčovský prišiel do Bratislavy pozrieť kamarátov. Hrali sme práve v Redute a ja som cez prestávku sedela v kancelárii. Niekto zaklopal a vošiel Jurko. Pozdravili sme sa, porozprávali, a keď odchádzal, podišiel ku mne, aby mi dal pusu na rozlúčku. Odmietla som, on sa len usmial a povedal: Aj tak raz budeš moja žena! O necelé štyri roky sme spolu stáli pred oltárom. Prežili spolu 56 rokov, z toho celé roky sme účinkovali v zahraničí s manželovou kapelou – s Orchestrom Juraja Velčovského. Keď môj muž dostal v roku 1987 v Nemecku mozgovú príhodu a slabší infarkt, naše účinkovanie v zahraničí sa skončilo. Manžel zomrel v decembri 2012 ako 76-ročný.
Rodinná tragédia
V roku 2002 mi život priniesol veľký úder. Tri mesiace po svadbe mladšieho syna Petríka postihla našu rodinu obrovská tragédia. Nevesta ho našla ležať v posteli divne skrúteného. Záchranári skonštatovali, že pravdepodobne nežije. Na jeho šťastie alebo nešťastie – neviem – ho oživili. Prekonal mozgovú príhodu, dlho mal nedokysličený mozog. Potom dostal zápal mozgových blán a zápal pľúc. Žil deväť rokov skrútený na posteli. Všetko okrem pohybu sa mu vrátilo, všetko vnímal. Rok bol v nemocnici, potom žil v liečebni v Krškanoch pri Leviciach. Dvakrát do týždňa som za ním jazdila, urobila som týždenne 600 kilometrov. Odniesla si to moja chrbtica. Nato mi diagnostikoval rakovinu hrubého čreva, ale zvládla som chorobu. Zrútila som sa až vtedy, keď mi v júli 2011 oznámili, že Petrík po deviatich rokoch trápenia zomrel. Mal 45 rokov. Môj muž bol vtedy veľmi chorý, tak sme mu tú strašnú správu do jeho smrti ani nepovedali, hoci si myslím, že on to vycítil.
