Bez rodičov
Mala som 22 rokov, keď som prišla o otecka. Účinkovala som vtedy s orchestrom Gustáva Offermanna vo východnom Nemecku, moji rodičia sa starali o nášho prvorodeného syna Jurka. S manželom sme im z vďaky darovali novú fiatku. Práve ňou sa vybrali dva dni pred Vianocami do Nových Zámkov. Domov sa už nevrátili, narazil do nich vlak. Otecko bol na mieste mŕtvy, mamička ešte žila. Hrozilo, že príde o nohu, mala stojedenásť fraktúr na tele a skončila na deväť mesiacov v nemocnici. Ale žila! Zomrela o mnoho rokov neskôr, tiež na Vianoce.
Mama a syn
Odkedy zomrel manžel, žijeme so starším synom, hudobníkom Jurajom, sami v okrajovej časti Bratislavy. Snažíme sa tešiť zo života tu a teraz. Po nepríjemnej zlomenine a sfušovanej operácii bedrového kĺbu pred ôsmimi rokmi som odkázaná na vozík a na synovu pomoc. Ale nesťažujem sa, mám sa o koho oprieť a ostala mi aj hŕstka priateľov, ktorí ma občas prídu navštíviť.
Repete
Rada spomínam na roky, keď sa v televízii vysielala pesničková relácia Repete so skvelým moderátorom Ivanom Krajíčkom († 57). Bolo to nádherné obdobie, medzi spevákmi panovala úžasná eufória, nekonečná radosť. Po rokoch, keď sa po spevákoch mojej generácie akoby zľahla zem, bolo Repete čosi ako znovuzrodenie. Sály boli preplnené, ľudia stáli aj po bokoch, taký bol o program záujem. Ale ako spievam v jednej pesničke: Bolo to dávno, tak dávno, ozvi sa späť, spŕchol už z bielych agátov kvet...
