Aj na základe prítomnosti protilátok by teda bolo možné dopredu identifikovať ľudí, ktorým hrozí takýto priebeh ochorenia.
Lekári z Univerzitnej nemocnice v Zürichu analyzovali krvné vzorky 175 pacientov s covidom a 40 zdravých dobrovoľníkov, ktorí predstavovali vo výskume kontrolnú vzorku. Následne pozorovali priebeh ochorenia u 135 pozitívne testovaných počas jedného roka.
Za normálnych okolností sa po infikovaní covidom spustí u človeka reakcia imunitného systému. Počas tej sa produkcia imunoglobulínov IgM prudko zvýši. Telo začne produkovať protilátky IgG až v neskoršej fáze. Tie potom zabezpečujú dlhodobú ochranu.
Pacienti s dlhým covidom – teda príznakmi trvajúcimi niekoľko mesiacov – však mali v tele príliš nízke hodnoty protilátok IgG3 a protilátok IgM. Na základe rozboru protilátok v kombinácii s ďalšími dôležitými faktormi, ako je vek pacienta, konkrétne symptómy a prípadný výskyt astmy, vedeli potom výskumníci určiť pravdepodobnosť dlhého covidu u konkrétnych pacientov, napísal britský denník The Guardian.
Hlavný autor štúdie Carlo Cervia uvádza, že už samotný výskyt astmy a zároveň nízke hodnoty protilátok IgM a IgG3 významne zvyšujú riziko výskytu dlhého covidu. Aj keď doposiaľ jeho účinná liečba neexistuje, indikovanie rizikových pacientov je podľa vedcov dôležité. Lekári ich totiž môžu včas odporučiť na dlhodobé terapie a rehabilitácie.
"Očakávame, že toto zistenie napomôže v liečbe pacientov s dlhým covidom. A že rovnako poslúži ako motivácia k očkovaniu rizikových skupín, akými sú astmatici. Tí by sa vďaka očkovaniu mohli dlhému covidu vyhnúť," vysvetľuje Cervia.
