Najprv bola obvinená z vraždy svojej dcéry, ale na pojednávaní 7. decembra sa priznala k zabitiu a z dôvodu zníženia príčetnosti a dostala menší trest. Podľa rodiny a známych trpela psychickými problémami, ktoré sa počas lockdownu zhoršili pre pandémiu COVID-19 a predtým, než Alijah zomrela, mala vypiť 2 fľaše vína.
Posledné okamihy života svojej dcérky odhalila Martina záchranárom, ktorí na miesto činu 14. septembra prišli. Podľa ženy, ktorá trpela silnými depresiami, ju päťročné dievčatko prosilo: „Mami, nezabíjaj ma.“ Osudnému dňu podľa rodiny predchádzalo zhoršovanie psychického stavu odsúdenej. Neraz jej prízvukovali, aby vyhľadala odbornú pomoc a svoje problémy riešila.
Viac na súde podľa Daily Mail odhalil otec mŕtveho dievčatka David Thomas: „Týždeň pred dcérkinou smrťou som si vzal štyri dni voľna, aby som pomohol vyriešiť situáciu v škole a upokojiť Martinu. Nebola sama sebou. Žiadal som ju, aby sa dala skontrolovať u praktického lekára, pretože vyzerala depresívne.“ Martinine problémy umocnil aj strach z nákazy koronavírusom. Mala sa báť, že by mohla prísť o prácu a príjmy, a neuživila by dcérku.
Všetko dokopy, spolu s dvomi fľašami vína napokon vyústilo do hrôzostrašného činu, ktorý sa stal, keď David odišiel do práce. O niekoľko hodín mu mala Martina zavolať, že ich dcéra je mŕtva. V hrôze zavolal bratovi a jednému kamarátovi, ktorí bývali v susedstve, aby sa ponáhľali na miesto.
Tam už našli Alijah zabalenú do prikrývky, no nemala pulz a bola studená. „Pohotovosť bola privolaná o 12.56 hod., a keď dorazili na miesto, dievčatko vyhlásili za mŕtve,“ napísali v Daily Mail s tým, že sa žena chcela pokúsiť o spáchanie samovraždy. V sanitke mala následne záchranárom povedať: „Moja dcéra, jej život, vzala som jej život. Ona bola to najkrajšie.“
Poľahčujúce okolnosti
Martina mala podľa britskej polície počuť hlasy v hlave: „To, čo som urobila, nie je normálne, budem všade v správach. Hlasy v mojej hlave mi povedali, aby som to urobila teraz - zaslúžim si rozsudok smrti.“ Prípad sa dostal ku skúsenému prokurátorovi Duncanovi Atkinsonovi a sudcovi Richardovi Marksovi, ktorý dal aj na posudok psychiatra.
Veľkú rolu pri rozhodovaní o treste zohralo, že pred incidentom bola podľa rodiny aj známych „vzornou matkou“, a tak napokon dostala trest na 5 rokov odňatia slobody, keď sudca rozhodol, že má „nízku zodpovednosť“ za smrť dcérky.
Na pojednávaní jej však jasne povedal, že to, čo sa udialo, je neodpustiteľné: „Existujú pochopiteľné dôvody, prečo niekto vo vašom stave musí vyhľadať pomoc. Musíte žiť s tým, čo ste urobili, až do konca života.“ Martina len sedela na lavici obžalovaných a počas vynášania rozsudku plakala.
