Vyplýva to podľa agentúr DPA a AFP z každoročného prieskumu Klubu zahraničných korešpondentov v Číne (FCCC) zverejneného v pondelok. Až 99 percent zo 127 respondentov uviedlo, že majú pocit, že pracovné podmienky nezodpovedajú medzinárodným štandardom. V súvislosti so zimnými olympijskými hrami v Pekingu, ktoré sa začnú v piatok, 60 percent kritizovalo organizátorov za nedostatok informácií, 32 percent sa sťažovalo, že ich nepustili na podujatia, kam mali iné médiá prístup.
Prácu novinárov sťažujú odmietnutie víz, sledovanie, zastrašovanie a obťažovanie. Prieťahy pri vydávaní víz, zákazy ciest či zamietnutie žiadosti o rozhovor úrady zdôvodňujú bojom proti koronavírusu. Takmer polovica opýtaných (46 percent) uviedla, že sú personálne poddimenzovaní, pretože ich kolegovia nedostanú vízum.
"V dôsledku toho trpí spravodajstvo z Číny," konštatuje FCCC. Novinári, ktorí sa nedostanú do Číny, musia pracovať z Tchaj-peja, Singapuru, Sydney, Soulu alebo Londýna. "Novinárske pokrytie Číny sa čoraz viac stáva cvičením v diaľkovom spravodajstve," uvádza FCCC.
Korešpondenti pôsobiaci priamo v Číne narážajú na mnohé obmedzenia: 62 percent uviedlo, že aspoň raz im v práci bránila polícia alebo iné osoby; 88 percent tých, ktorí navštívili región Sin-ťiang na severozápade Číny, kde žije moslimská menšina Ujgurov, tvrdí, že boli sledovaní.
Viac ako štvrtina novinárov vedela, že ich zdroje boli obťažované, zatknuté alebo vypočúvané. V 92 percentách prípadov im druhá strana odmietla poskytnúť rozhovor z dôvodu, že potrebuje povolenie od svojho zamestnávateľa alebo vyšších miest.
Čínske úrady podľa zahraničných novinárov evidentne podporujú občianske žaloby alebo právne kroky proti nim. Prácu sťažujú i štátom podporované kampane spojené s on-line útokmi. V čínskej verejnosti to vzbudzuje dojem, že zahraničné médiá sú nepriateľské, poznamenal FCCC. Hŕstka korešpondentov, ktorí mali s týmto skúsenosti, a ich rodiny preventívne opustili Čínu.
