Denníku Nový Čas prezradil svoje pocity z nominácie, čoho sa obáva a aj teší na zimných hrách v Pekingu.
Pred štyrmi rokmi ste sa do Pjongčangu do zostavy nedostali, teraz konečne áno. Ako to vnímate?
Spomínam si, že pred štyrmi rokmi som pôsobil vo švédskej lige a mal som vtedy problémy s ramenom. Dal som sa však dokopy, aj injekcie som si dal napichať, ale napokon ma tréneri nezobrali. Veril som, že v budúcnosti možnosť hrať na olympiáde príde, a teraz sa tak stalo. Verím, že sa nič nestane a covid ma neoberie o účasť na zimných hrách.
Vy ste sa na zraze hlásili už v sobotu, čo všetko ste zatiaľ absolvovali?
Hneď po príchode sme absolvovali prvý PCR test, v nedeľu následne ďalší, takže dva dni sme v izolácii v hoteli a čakáme na výsledky. Až keď budú oba testy negatívne, tak môžeme opustiť izbu a ísť trénovať. Navyše, každý deň si meriame teplotu a výsledky dávame do špeciálnej aplikácie.
Je ťažké byť dva dni zavretý sám v izbe?
Už som si zvykol, nie je to prvýkrát a celú sobotu mi prakticky spestril čas finálový súboj Nadala s Medvedevom na Australian Open, ktorý trval šesť hodín (smiech). A mali sme potom cez internet aj spoločné mítingy.
Čo si beriete do Pekingu na voľný čas?
Mám hraciu konzolu, ale ešte si asi zadovážim nejakú knihu.
Ste fanúšikom čínskej kuchyne?
Úplne v pohode. Mám veľmi rád túto kuchyňu, takže sa teším aj v tomto smere.
Už viete, či budete môcť ísť pozrieť aj iné športoviská?
To ešte nie. Všetko sa dozvieme až v dejisku, aké budú opatrenia. Rád by som, samozrejme, videl Petru Vlhovú, ale ak to nebude možné, tak s tým nič neurobím.
Ako vidíte naše šance na olympiáde?
Tak určitá výhoda je aj v tom, že môžete všetko v skupine prehrať a stále ste v hre. Máme mladé mužstvo, myslím si, že pokojne môžeme prekvapiť. Hlavne, aby sme hrali dobre a potešili našich fanúšikov.
Má aj talizmany
Libor si nabalil do Pekingu aj talizman. „Zobral som si na spanie tričká svojej manželky a štvorročného synčeka Liborka. Keď budem smútiť, tak si k nim privoniam a budem ich mať pri sebe,“ dodal s úsmevom.
