Existuje však niekoľko druhov bŕzd. Pri starších modeloch môžeme nájsť bubnové brzdiče, ktoré fungujú na princípe valcových piestov, tlačiacich obloženie na vnútorný obvod bubna. Väčšina dnešných áut má už kotúčové, ktoré sú výkonnejšie, no zároveň drahšie. Napríklad špičkové karbónové keramické kotúčové brzdy stoja tisícky eur, no rozdiel je enormný...
Bubnové - menej výkonné
Tento typ bŕzd predstavil už v roku 1901 Maybach a o rok neskôr ju výrazne upravil Renault. V autách, ktoré dnes jazdia, však nájdeme výrazne modernejšiu podobu tohto systému. Tieto brzdiče fungujú na princípe, že brzdný moment sa vytvára trením vnútri bubna.
Majú oveľa väčšiu plochu ako kotúčové, no sú menej efektívne a navyše sa viac zahrievajú. Napriek tomu poskytujú určitú výhodu v porovnání s kotúčovými brzdami. Konkrétne ide o menšiu silu, ktorú musí šofér vyvinúť na pedál brzdy v porovnání s kotúčovými brzdami.
Sú pomerne odolné, takže v porovnaní s kotúčmi sú aj lacnejšie z dlhodobého užívateľského hľadiska, pretože ich nemusíte tak často servisovať a meniť. Pri enormnej sile sa však mohli „seknúť“ na zadnej náprave, čo mohlo spôsobiť šmyk.
Ako s nimi brzdiť
Autá s tymto typom bŕzd nemajú často ABS, a tak sa môže stať, že sa najmä na klzkom povrchu „kusnú“ a auto sa len kĺže so šmýkajúcimi sa pneumatikami. Preto je ideálne aj pri núdzovom spomaľovaní rozumne dávkovať silu na stredový pedál, čím docielite rýchlejšie a bezpečné zastavenie.
Výhody
- Celé ústrojenstvo je umiestnené vnútri bubna a je chránené proti nepriaznivým vplyvom nečistôt.
- Majú dlhšiu životnosť obloženia.
Nevýhody
- Pri zahriatí vplyvom dlhšieho brzdenia klesá brzdný účinok.
Kotúčové brzdy - výkonnejšie
V lacnejších automobiloch sa používajú len na prednej náprave, vzhľadom na ich vyššiu cenu a zložitejšie napojenie na ručnú brzdu. V automobiloch strednej triedy a vyšších segmentov sa kotúčové brzdy používajú na oboch nápravách vozidla práve vďaka ich vyššej účinnosti v porovnaní s bubnovými brzdami.
Najčastejšie ide o oceľové kúsky, no používajú sa aj karbónové keramické zostavy, ktoré stoja tisíce eur a na to, aby efektívne fungovali, potrebujú teplotu rádovo v stovkách stupňoch Celzia. Preto sa najčastejšie používajú v športových autách, ktoré sú predurčené na ostrú jazdu na okruhoch, kde „nevädnú“ ani pri častom a tvrdom brzdení.
Naopak, oceľové kotúče síce pracujú v nižších teplotách, ale sú náchylnejšie na prehrievanie. Pocítiť to môžete pri klesaní v serpentínach, kedy už po pár minútach začínajú strácať na sile. To sa s keramickými kotúčmi nestane. Brzdný účinok majú rovnomerný, aj keď doslova horia!
Ako s nimi jazdiť:
Zastavíte s nimi skôr a pri rýchlej jazde môžete spomaľovať oveľa neskôr ako s bubnovými brzdičmi. Pri bežnej jazde stačí zatlačiť do tretiny chodu pedála, aby ste pohodlne spomalili, no ak pri zahriatych brzdách dupnete na pedál plnou silou, zareže sa vám do tela bezpečnostný pás, také efektívne sú. Pokiaľ s nimi nejazdíte po okruhu, vydržia aj 300-tisíc kilometrov, no ak sa s nimi vyberiete napríklad na legendárny Nürburgring, viete ich odrovnať po pár okruhoch. A výmena nebude lacná.
Výhody
- Sú jednoduchšie, výkonnejšie a spoľahlivejšie.
- Lepšie sa chladia.
Nevýhody
- Vyššia cena.
- Zložitejšie napojenie ručnej brzdy.
