Vyšetrovací tím ICAO predtým dospel k záveru, že varovanie pred bombou na palube lietadla linky Ryanairu, ktorú vlani v máji presmerovali do bieloruskej metropoly Minsk, kde zadržali bieloruského novinára Ramana Prataseviča, bolo "zámerne falošné".
Po vyhodnotení výslednej správy o incidente však rada ICAO, pozostávajúca zo 36 štátov, požiadala v pondelok vyšetrovateľov, aby "pokračovali vo svojej práci". Niektoré členské štáty totiž "vyjadrili znepokojenie nad medzerami v informáciách poskytnutých Bieloruskom a nezrovnalosťami obsiahnutými v dôkazoch dostupných v čase vyšetrovania," vysvetlila ICAO vo vyhlásení. Tento špecializovaný úrad OSN so sídlom v kanadskom Montreale zároveň poznamenal, že v ostatnom čase sa v súvislosti s letom FR4978 objavujú nové informácie. Podrobnosti však vo vyhlásení neuviedol. Vyšetrovatelia v predmetnej správe dospeli k zisteniu, že Bielorusko zatajuje niektoré informácie, ktoré sú pre vyšetrovanie podstatné. Okrem toho nesedí ani časová os tykajúca sa e-mailu, ktorý obsahoval bombovú vyhrážku.
Podľa správy tiež trvalo vyprázdnenie lietadla 30 minút, pričom pilotovi povolili aj napriek bombovej hrozbe zostať na palube aj po odchode pasažierov. Následné prehľadávanie lietadla a pátranie po údajnej bombe trvalo iba 18 minút. Vyšetrovanie však "nedokázalo pripísať spáchanie činu nezákonného zasahovania žiadnej osobe ani krajine". Let spoločnosti Ryanair, ktorý 23. mája 2021 smeroval z Grécka do Litvy, musel núdzovo pristáť v Minsku a bieloruské úrady následne zatkli dvoch pasažierov na palube tohto lietadla – novinára Ramana Prataseviča a jeho priateľku, ruskú občianku Sofju Sapegovú.
Spojené štáty, Kanada, Európska únia a Británia uvalili v júni pre tento incident na Bielorusko sankcie. Americké ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň obvinilo niekoľko predstaviteľov bieloruskej vlády zo zosnovania sprisahania s cieľom únosu lietadla. Spravilo tak v čase zvyšujúceho sa napätia medzi USA a Ruskom, ktoré je spojencom Bieloruska, analyzuje AFP.