Aj k takýmto opatreniam siahajú niektoré susedné krajiny - Poľsko a Maďarsko. Mali by sme sa nimi inšpirovať aj na Slovensku? Pýtali sme sa politikov aj ekonomických analytikov, aké nástroje by sme mali použiť na kompenzovanie vysokých cien energií, ktoré môžu byť veľkým problémom pre niektoré domácnosti, ale aj nemocnice, školy či domovy dôchodcov.
O tomto probléme, ktorý odborníci aj politici označujú za veľmi komplikovaný a komplexný, v pondelok večer rokovala aj koaličná rada, na ktorej navrhované opatrenia predstavil štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Zatiaľ preberali najmä vysoké ceny energií, ktoré sa dotknú podnikov či verejných inštitúcií.
„Diskutovali sme najmä o finančnom zabezpečení, pričom riešenie týchto zdrojov bude predmetom návrhu, ktorý bude predložený na vládu v priebehu februára. Ďalšie navrhované riešenia budeme predstavovať aj vo štvrtok na hospodárskom výbore,“ prezradil Galek Novému Času. Vláda chce podľa neho pomôcť najmä segmentom, ktoré zvyšovaním cien energií najviac utrpia. Ktoré to sú?
„V rámci neregulovaných odberateľov ide najmä o verejný sektor, teda nemocnice, školy, škôlky či DSS-ky. Pri nich sa rozpočet na energie nastavoval podľa výdavkov v predošlom období, ktoré však nebolo postihnuté energetickou krízou. Ďalšie krízou dotknuté neregulované subjekty sú napríklad individuálne bytové kotolne či prevádzkovatelia centrálneho zásobovania teplom, ktorí nakupovali plyn na kúrenie až po začatí prudkého trhového nárastu cien energií, teda po lete minulého roku. Najhoršie sú na tom tí, ktorí si nákup či uzatváranie zmlúv nechali až na december,“ vymenováva Galek.
Definitívne riešenie však v tejto oblasti nepadlo. „Na koaličnú radu ministerstvo hospodárstva donieslo iné dáta ako minule, preto sa musí konkrétne riešenie prepracovať. Ministerstvo financií navrhlo riešenie a momentálne čakáme na stanovisko SaS,“ uviedol poslanec OĽaNO Michal Šipoš.
Inšpirácia u susedov?
Neplánuje vláda k problému pristúpiť podobne ako vlády vo Varšave či v Budapešti? Poľská vláda už rozhodla, že od 1. februára na pol roka zníži DPH na pohonné látky z 23 na 8 percent a DPH na potraviny dokonca na nulu. Maďarská vláda stanovila už v novembri dočasnú maximálnu cenu benzínu a nafty a od 1. februára budú mať v Maďarsku aj regulované ceny niektorých základných potravín. Ceny kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs a kravského mlieka budú na úrovni spred 15. októbra.
Hoci maďarská opozícia tvrdí, že premiér Viktor Orbán si takto len kupuje priazeň voličov pred aprílovými voľbami, podobné opatrenia majú zástancov aj na Slovensku. „Kým krajiny, ako Maďarsko, Česko, Poľsko, ale aj ostatné krajiny Európy prijímajú veľké antiinflačné balíky, ktoré majú zmierniť rast cien a zabrániť tak ekonomickému prepadu obyvateľov, Slovensko neurobilo v tomto vôbec nič,“ kritizuje vládu napríklad šéf Hlasu Peter Pellegrini.