Aká hrozba plynie z prípadného rusko-ukrajinského vojenského konfliktu pre Slovensko? Globálny konflikt zrejme nehrozí, ale lokálny konflikt menšieho rozsahu môže mať na nás nepriamy dopad – v podobe utečencov, prípadne môžu byť tiež ohrozené dodávky plynu a pod.
Slovensko je bezprostredný sused Ukrajiny, sme si jazykovo i kultúrne blízky, obe krajiny budujú svoju štátnosť zhruba tri desaťročia. Je teda úplne pochopiteľné, že naše osudy sú poprepájané – ekonomicky, energeticky, bezpečnostne i ľudsky. Otvorený konflikt Ruska s Ukrajinou by mal katastrofálne dopady na Slovensko. Predvídať ich rozsah a charakter by bolo špekuláciou, pretože nevieme, ako sa napokon vzťahy vyvinú. Nateraz to nevyzerá na horúcu vojnu, ktorá by spôsobila vlnu utečencov a rozvrátenie ekonomiky. Ukrajina je odhodlaná brániť svoj štát a Rusko naznačuje ochotu pokračovať v diplomatických rokovaniach.
V Paríži prebehli rozhovory v tzv. normandskom formáte, teda účastníkmi rokovaní boli Francúzsko, Nemecko, Ukrajina a Rusko. Normandský formát vznikol na urovnanie vojny v roku 2014. V čom sa odlišujú tieto rokovania od rokovaní Rusko-NATO alebo Rusko-USA? Môžu byť dohody v rámci normandského formátu v niečom prospešné aj pri globálnom dohadovaní?
V čase, kedy Európa a svet riešia pandémiu, infláciu a environmentálnu krízu, spustil Kremeľ neočakávane bezpečnostné rošády s možným použitím vojenskej sily. Rusko predostrelo Spojeným štátom a celému Západu svoje požiadavky takým nástojčivým a ultimatívnym spôsobom, že nás prinútilo začať rokovať o novej bezpečnostnej architektúre. Po sérii telefonátov a stretnutí medzi prezidentmi a top diplomatmi Ruska a USA sa konal i samit NATO – Rusko s cieľom upokojiť situáciu a hľadať z nej východiská. Európa sa príliš dlho spoliehala na Spojené štáty v otázkach bezpečnosti. Súčasný konfliktný vývoj to nepochybne zmení. Normandský formát je len doplnkový. Európa i celé NATO si musia premyslieť ďalšie postupy. Mali by sme mať stále na pamäti lekcie z dejín, najmä, že európsky kontinent je náchylný na vzplanutie vojnových konfliktov lokálneho, ako aj globálneho rozsahu.
Rusko žiadalo od Washingtonu bezpečnostné záruky v súvislosti so situáciou na Ukrajine, USA mu však nevyšli v ústrety. Požiadavka Ruska znela – návrat pred rok 1997, čiže aby NATO nemalo zbrane v štátoch, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997, a tiež aby sa Ukrajina prípadne Gruzínsko nestali členmi NATO. Takéto niečo nemôže NATO do budúcnosti prisľúbiť. Existuje však nejaký ústupok, ktorý by Rusko akceptovalo a ktorý by Putin mohol prezentovať ako úspech doma?
Požiadavky Ruska voči Západu v otázke bezpečnosti sú ďaleko nad rámec akceptácie, menili by totiž celý vývoj po páde Berlínskeho múru a ukončení studenej vojny. Vladimír Putin rieši paralelne svoje domáce postavenie, ako aj svoje predstavy o postavení Ruska v Európe a vo svete. Jeho odhodlanie dosahovať ciele Ruska aj silovými prostriedkami sa nedá ani zďaleka podceňovať. Podľa Putina bol rozpad Sovietskeho zväzu chybou a snaží sa ho predovšetkým v okolí Ruska „naprávať“. Ruské elity dokonca idú tak ďaleko, že spochybňujú samostatnú ukrajinskú národnosť a štátnosť a nepríde im neakceptovateľné meniť hranice. Rusko považuje NATO a jeho rozširovanie za vážnu bezpečnostnú hrozbu a bude sa teraz snažiť vyjednať nové garancie v otázkach rozmiestnenia zbraní a vojsk a zabránení prijímania nových členov do NATO. To bude predmetom diplomatických a politických rokovaní. Voči domácemu publiku môže Putin už teraz ukázať, že je globálny hráč a prinútil USA a Západ sadnúť si s jeho krajinou za rokovací stôl.
V poslednom čase rozdelila spoločnosť obranná dohoda Slovenska s USA. Kritici sa pýtajú, prečo vláda dáva práve teraz "do prenájmu" vojenské letiská v Sliači a Kuchyni americkej armáde. Argument, že USA nám prispejú na modernizáciu letísk, podľa nich neobstojí. Čo si o tom myslíte?
Obranná dohoda s USA sa pripravovala už dlhšie, ešte za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho a je logickou súčasťou budovania našej obrannej a bezpečnostnej stratégie, ktorú vlani prijal parlament. Za normálnych okolností by šlo o štandardnú medzinárodnú zmluvu, aké majú aj ostatné členské krajiny NATO. Lenže rozhádané domáce prostredie spojené s prepadom dôvery v štát a jeho elity, vyčerpanie ľudí z pandémie, sociálna tieseň, hrozby konfliktu na východe a rozkolísanie európskej bezpečnosti vytvorili z tejto dohody doslova výbušnú zmes. Na téme začala nezodpovedne parazitovať plejáda politikov na čele s Robertom Ficom, ktorá vniesla do verejného priestoru množstvo falošných a nepodložených tém a začala spochybňovať fundamenty našej zahraničnej politiky. Predpokladám, že dohodu napokon parlament schváli.