V lete nás všetkých prekvapil Rory Sabbatini, ktorý získal nečakané striebro v golfe. Kto by teraz mohol byť takýmto čiernym koňom?
V tomto je šport úžasný a ja som aj pri bilancovaní našej výpravy z Tokia hovoril, že každá medaila má za sebou úžasný športový príbeh. Dokonca aj o športovcoch, ktorí medailovo neuspeli, je dobré hovoriť, lebo im mohlo chýbať len športové šťastie. Ale šťastiu treba chodiť oproti, treba byť pripravený. Každý športovec má na začiatku svojho vystúpenia rovnaké šance. Ja prajem všetkým. Napríklad snoubordistka Klaudia Medlová sama hovorí, že buďme realisti. Nevraví, že si ide po medailu, ale že chce urobiť dobré vystúpenie. A ak sa jej v daný deň všetko podarí, tak z toho môže byť veľmi príjemné prekvapenie. A rovnako to môže byť aj pri iných športovcoch.
V mnohých športoch nebudeme mať zastúpenie. Vám osobne tam najviac chýbajú ktorí športovci a z akého odvetvia?
Veľmi optimisticky sa pozerám napríklad na prácu nášho zväzu sánkovania. Tam vidno, že aj v podmienkach, ktoré sú, aké sú, sa im podarilo spraviť silný tím. Vidno aj potenciál, generácie na seba nadväzujú, vzájomne sa motivujú a ťahajú. Trošku ma na druhej strane bolí, že zo športu, ktorý má na Slovensku podmienky, a to je bežecké lyžovanie, sme v posledných rokoch nezaznamenali výsledky, ktoré by si naša krajina zaslúžila. Aj historicky tu je na čo nadväzovať. Ale netrúfam si byť kritikom, na to sú iní. Viete, vytýkať niečo našim skokanom na lyžiach by nebolo spravodlivé, lebo oni tu podmienky nemajú.
Zhodou okolností práve tieto ZOH malo svojho času ambíciu usporiadať Poľsko spolu s našou krajinou. Najväčší športový sviatok u nás... To dnes znie ako čistá utópia?
Snažím sa v práci presadzovať systém, že hovorme o veciach, ktorým rozumieme, buďme realisti, pochváľme, keď je na to dôvod, ale neklamme si, že je niečo krajšie ako naozaj. Tu by som dal jednoznačnú odpoveď: Je to krásna idea, ale absolútne nereálna. V dobe takýchto neistôt takáto malá krajina ako Slovensko nemôže ani zďaleka pomýšľať na usporiadanie väčšieho celosvetového multišportového podujatia. Naším stropom je tohtoročný Európsky olympijský festival mládeže v Banskej Bystrici. Budem sa tešiť, keď ho usporiadame so cťou a všetci jeho účastníci budú spokojní.
Ktorý zimný šport preferujete ako divák?
Dynamika športového zápolenia je pre mňa atraktívna pri biatlone. Je tam kombinácia faktorov, ktoré sa môžu zmeniť do poslednej chvíľky a pre fanúšika je to veľmi zaujímavé sledovať. Samozrejme, zjazdové lyžovanie je niečo, čo teraz baví celé Slovensko a všetci sme experti na každú bránku. Dlhodobo určite hokej, aj tým, že mám veľmi veľa priateľov v rámci hokejového prostredia. A rád sledujem krasokorčuľovanie. Zažil som ho aj na štadióne, ale paradoxne ma viac fascinuje pozerať ho v televízii, ktorá ukáže aj detaily a je k tomu komentár.
Vlani v lete sa v Šamoríne premiérovo uskutočnil Olympijský festival, na ktorý by teraz mala nadviazať jeho zimná edícia v Štrbskom Plese. Ako veľmi ju ohrozuje omikron?
Máme niekoľko variantov. Ten optimistický je, že sa všetko podarí tak, aby mohli prísť fanúšikovia športu a zabaviť sa tam športom. A ten najmenej optimistický je, že opatrenia, ktoré budú prijaté v danom čase, nám obmedzia návštevnosť. Aj tak sme do toho rizika išli, bol tam dopyt našich partnerov, sponzorov, aby sme v tejto tradícii pokračovali, lebo mala veľmi dobrú odozvu v Šamoríne.
Keď sme sa rozprávali pred tromi rokmi, hovorili ste o tom, aké je dôležité dostať šport do rodín. Pandémia, ktorá zavrela plavárne, fitká, štadióny, vám v tomto asi veľmi nepomohla.
Korona nám všetko absolútne rozvrátila. Nielen v športe, ťažko poškodila kultúru, ktorá je naším prirodzeným partnerom, a verím, že si vzájomne fandíme a podporujeme sa. Veľmi trpia najmä kluby a oblasti organizovaného športu, pretože mladí športovci sa nám pomalšie vracajú naspäť k športovaniu. Bez toho nebudeme mať vrcholových športovcov a tí nebudú motivovať mládež k tomu, aby sa športu venovala. Pandémia pribrzdila aj projekt Športuj, Slovensko, ktorý má veľký potenciál práve cez vzájomnú motiváciu v rodine. To je prvý a najdôležitejší krok, aby sa rodiny športom bavili, aby to nevnímali, že musím ísť na tréning, ale skôr, že teším sa tam, lebo tam mám kamarátov, bojujeme v tabuľke o lepšie umiestnenie, rodičia sa tešia, že sa môžu pozrieť na svoje deti, ako sa im darí... Toto je to, čo robí šport športom. A tie úspechy Naste, Peti sú bonbónikom a odmenou pre všetkých, ktorí so športom robia.
