Súdy najprv nepredĺženie zmluvy vyhodnotili ako konanie proti dobrým mravom. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice I v roku 2001 malo divadlo zaplatiť takmer 80 miliónov Sk (2,4 milióna eur) s úrokmi z omeškania, krajský súd po odvolaní túto sumu znížil zhruba na 53,2 milióna korún (1,77 milióna eur). Voči divadlu sa začala exekúcia, ktorú však NS v novembri 2004 odložil na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.
V roku 2005 NS zrušil rozsudky krajského a okresného súdu a vec vrátil okresnému na ďalšie konanie. Ten napokon dospel k záveru, že žalobcom tvrdené úmyselné konanie proti dobrým mravom nebolo preukázané. Krajský súd v roku 2017 zamietnutie žaloby potvrdil, pričom zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a túto vec vrátil na ďalšie konanie. Súd napokon zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému vo výške zhruba 150.000 eur.
Voči rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca dovolanie, ktoré senát NS vlani v novembri odmietol ako neprípustné.
