Čoskoro po ich podaní sa objavila významná populácia T-lymfocytov - CD8+ bunky, nazývané tiež zabíjačské. Tieto dokážu identifikovať a zničiť bunky, ktoré vykazujú nezvyčajné proteíny. Takými sú aj rakovinové či vírusom infikované bunky.
Počas niekoľkých rokov prebral dominanciu iný typ CAR T-lymfocytov - CD4+ bunky. Tie môžu prevziať v imunitnom systéme rôzne funkcie. Podľa vedcov mali obaja účastníci štúdie CD4+ bunky, ktoré boli schopné zabíjať leukemické bunky.
Táto terapia sa začína odobraním imunitných buniek nazývaných T-lymfocyty z tela pacienta. Následne ich odborníci geneticky pozmenia tak, aby produkovali proteíny - chimérne antigénne receptory, ktoré vedia rozpoznať rakovinové bunky.
Ide však o drahú, riskantnú a technicky náročnú terapiu. Preto sa používa až ako posledná možnosť, keď zlyhajú ostatné metódy.
Od roku 2010 sa používa päť rôznych druhov terapie CAR T-bunkami. Americká lieková agentúra (FDA) terapiu schválila ako liečbu leukémie, lymfómov a myelómov. Podľa Juna túto liečbu podstúpilo už desaťtisíce ľudí.
Z počiatku však vedci zaznamenali dlhodobú remisiu CLL len v 25 až 35 percentách prípadov takto liečených pacientov. Až po následnom niekoľkoročnom zdokonaľovaní sa toto percento zvýšilo.
Dlhodobé sledovanie už vyliečených pacientov by mohlo podľa odborníkov odhaliť, aké faktory sú dôležité pre trvalý úspech liečby CAR-T bunkami.
Vedci predpokladajú, že by mohlo ísť o dlhodobú liečebnú terapiu proti CLL, ktorá predstavuje asi štvrtinu nových prípadov leukémie.
