„Z juhovýchodných svahov Krížnej vo Veľkej Fatre sa 6. februára 1924 uvoľnila veľká masa snehu. Podľa dobových záznamov ho vtedy napadlo veľké množstvo, fúkal vietor so silou víchrice. Masa snehu v lavíne mala objem 600.000 ton.
Celková dĺžka lavíniska bola 2,5 kilometra, prekonaný výškový rozdiel 760 metrov. Výška snehovej haldy dosiahla 35 metrov. Sneh vydržal až do konca leta nasledujúceho roka,“ uviedla Debnárová.
Lavína zasypala 22 ľudí, štyria z nich prežili. Z 18 obetí bolo 15 detí. Na záchranných prácach sa v tom čase zúčastnilo 250 ľudí. Obete pochovali na cintoríne v Starých Horách, tabuľu s ich menami spolu s krížom osadili nad osadou. Akoby zázrakom prežil Benjamín Strmeň, ktorého zachránila drevená kolíska. Celý život pracoval v lese, zomrel vlani vo veku 98 rokov.
„Prvotnú príčinu lavínovej tragédie treba hľadať najmä v neprimeranom odlesňovaní. Ľudia pri snahe rozšíriť pasienky pre svoj dobytok v tých rokoch vyrúbali lesy a strmé svahy pod Krížnou zostali holé, zarastené iba trávou. Drsnosť povrchu sa tým výrazne znížila a vzniknuté pasienky nedokázali efektívne zadržať masy snehu pri zlých snehových podmienkach.
Previaty sneh na záveterných svahoch vytvoril nestabilné snehové dosky a vankúše, ktoré sú nebezpečnými lavínovými útvarmi. Celé desiatky rokov prebiehali zalesňovacie práce v odtrhovom pásme. Lesníci vykonali viaceré protilavínové opatrenia. Išlo o zalesnenie Rybovského sedla kosodrevinou šachovnicovým spôsobom, osádzali drevené umelé zábrany, kosodrevina sa rozrástla. Územie je porastené bučinami, ako aj zmiešanými lesmi buka lesného, smreka obyčajného a jedle bielej, sprevádzané javorom horským, smrekovcom opadavým, jaseňom štíhlym a vŕbou bielou,“ priblížila Debnárová.
