Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž stanovuje regulované ceny z trhových cien predchádzajúceho obdobia, a tie sú v súčasnosti na rekordných úrovniach. Upozornil na to počas zasadnutia výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
Regulovaná cena elektriny vychádza z jej trhovej ceny v prvom polroku a cena plynu z priemeru za posledných 12 mesiacov pred podaním cenového návrhu. ÚRSO očakával, že po skončení zimy dopyt po energiách klesne, a preto posunul rozhodujúce obdobie pri elektrine na druhý a tretí štvrťrok. "Keď sledujeme trhy, tak samotný vývoj cien trhu sa nevyvíja týmto očakávaným spôsobom," upozornil Galek. Ak by trhové ceny energií ostali celý rok na súčasnej úrovni, tak na budúci rok hrozí podľa štátneho tajomníka niekoľkonásobne vyšší nárast cien ako v tomto roku.
K zmierneniu cien energií by podľa Galeka mohla prispieť Európska komisia. Tá by mohla napríklad zastropovať ceny emisných povoleniek alebo pozastaviť ich obchodovanie. "Treba sa zamýšľať naozaj komplexne nad budúcim rokom," dodal Galek.
Ceny zemného plynu sa za posledný rok zvýšili štvornásobne na aktuálnych viac ako 80 eur za megawatthodinu (MWh) s dodávkou v marci tohto roka. Viac ako dvojnásobne vzrástla na súčasných 143 eur za MWh s dodávkou v roku 2023 aj cena elektriny. ÚRSO pre tento rok pritom zohľadnil cenu elektriny približne na úrovni 60 eur za MWh. Dodávka tvorí asi 40 percent jej koncovej ceny.
