Ivan Hudec vyštudoval medicínu a počas štúdia bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Po ukončení štúdia pracoval ako lekár v Žiline, Bratislave a Čadci. Po roku 1989 sa začal venovať politike, v rokoch 1990 - 1994 bol poslancom SNR, v rokoch 1994 až 1998 ministrom kultúry SR.
Písal najmä romány a poviedky. Spoločne s Petrom Valom napísal trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990). Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v oblasti prózy. Napísal tiež román Hriešne lásky osamotených mužov (1979), zbierku poviedok Bozk uličníka (1981), román Ako chutí zakázané ovocie (1981), historický román Pangharty (1985) či románové novely Čierne diery (1985), Experiment "láska" 1989. Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade.
