TASR o tom informovala na základe štúdie zverejnenej 3. februára vo vedeckom časopise PLOS Biology. Odborníci z Národnej univerzity v Singapure požiadali dvojčatá z britskej databázy TwinsUK (ktorá je najväčším registrom dospelých dvojčiat na svete) o zhodnotenie ich túžby byť v prírode. Pýtali sa ich na možnosť navštevovať prírodu a tiež na frekvenciu a dĺžku návštev zelených priestranstiev.
Z výsledkov vyplýva, že u jednovaječných dvojčiat, ktoré majú rovnakých takmer 100 percent génov, je vnímanie prírody viac podobné, než v prípadoch dvojvaječných dvojčiat, ktoré spolu zdieľajú "len" približne polovicu genetického materiálu. Veľkú úlohu vo vnímaní prírody hral podľa výskumníkov vplyv prostredia, v ktorom ľudia žili. Ľudia z miest si prírodu užívali menej než tí z vidieka. Experti predpokladajú, že dôvodom je zhoršená dostupnosť prírody pre ľudí žijúcich v mestskom prostredí. Ľudia orientovaní na prírodu sú však aktívnejší v jej vyhľadávaní - a to aj v prípade, že im to spôsobuje vyššie náklady a komplikácie, domnievajú sa vedci.
Výsledky štúdie tiež ukázali, že vplyv dedičnosti klesal s vekom. To môže podľa odborníkov naznačovať, že genetika má na človeka s pribúdajúcim vekom menší vplyv. Výskumníci pripomínajú, že trávenie času v prírode tiež súvisí s lepším fyzickým zdravím a duševnou pohodou.
