Pod vplyvom nákupnej turistiky v pohraničných oblastiach na severe Slovenska evidujú obchodníci pokles nákupov od 5 % do 30 %. Informovala o tom v utorok na tlačovej besede prezidentka ZO SR Nadežda Machútová.
"Z hľadiska negatívnych dopadov na sféru obchodu sa väčším problémom ako koronavírus javí v súčasnosti zrýchľujúca sa inflácia. Januárové hodnoty sú nevídané a Slovensko s 8,5 % je vysoko nad priemerom eurozóny (5,1 %). Aj Európska centrálna banka priznala, že výhľad vývoja inflácie je neistý a pravdepodobne zostane zvýšená dlhšie," uviedla.
Príčiny rastu cien sú podľa Machútovej všeobecne známe a sú takmer rovnaké pre všetky segmenty hospodárstva. Najcitlivejšie ľudia vnímajú práve ceny potravín, ktoré musia nakupovať denne a pri analýze tohto nárastu treba brať do úvahy mimoriadne zvýšenie vstupov, najmä cien energií, v rámci celého potravinového reťazca, na konci ktorého je až obchod. "Výrobcovia potravín nám ceny zvyšovali v závere roka 2021 a opakovane od nového roka, zmluvy sa prakticky neustále otvárajú," upozornila.
"Aktuálnu situáciu v maloobchode ovplyvňujú aj výrazné opatrenia prijímané okolitými štátmi, ktoré nás podliezajú v cenách nielen potravín, ale aj energií, pohonných látok, nehovoriac o priamej podpore domácnostiam. Pod vplyvom nevídanej nákupnej turistiky začíname cítiť dopady v pohraničných oblastiach na severe Slovenska, kde zaznamenávame pokles nákupov od 5 % do 30 %," podčiarkla.
Zdôraznila, že zvyšovanie nákladov na život je medzirezortná téma. Zmysluplným riešením by mal byť súbor opatrení, ktoré do seba budú zapadať. Táto debata by preto nemala byť devalvovaná len na daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny. "Členovia Zväzu obchodu SR sú jednoznačne za zníženie DPH na potraviny v čo najširšom rozsahu, ideálne na 5 %, ale aj spolu s gastrom a znížením DPH na pohonné látky, čo by pomohlo celej agropotravinárskej vertikále a negatívny dopad krízy na spotrebiteľa by bol určite miernejší," povedala.
"Mrzí nás, že namiesto proaktívnej politiky štátu sme zatiaľ len pozorovateľmi tejto nepriaznivej situácie a namiesto urýchleného konania a hľadania systémových riešení je obchod a priori obviňovaný zo zneužívania situácie a zvyšovania marží. Členovia nášho zväzu odmietajú takúto nálepku. Nikdy sme nemali problém s transparentnosťou," podčiarkla.
Stotožňovať obchodnú maržu so ziskom je podľa Machútovej hrubá demagógia, je to nekorektné. Hospodárske výsledky každého obchodného reťazca sú verejne dostupné. Ziskovosť slovenských obchodníkov v potravinách sa pohybuje prevažne od 0,0 % do 2,8 %, čo je oveľa nižšia miera zisku ako v ostatných sektoroch hospodárstva.
"Práve naši členovia podnikajú aj na vidieku, kde ekonomicky trpia, keďže znášajú oveľa väčšie prevádzkové a logistické náklady. V takýchto oblastiach je úspechom udržiavať prevádzkovú ekonomiku aspoň na nule. Považujeme to však za zodpovedné voči obyvateľom aj lokálnym slovenským dodávateľom v rámci jednotlivých regiónov," doplnila.
"Potrebujeme predávať a udržať konkurencieschopnosť a kúpyschopnosť. Ak nepredáme my, nepredajú ani naši dodávatelia. A v susedných krajinách si nikto nebude kupovať slovenské výrobky. Spotrebiteľské správanie vie citeľne ovplyvniť príjmy do štátneho rozpočtu a môžeme len čakať, čo nás bude stáť viac, ak štát neprispôsobí svoju politiku nepriaznivému vývoju situácie," uzavrela prezidentka ZO SR.
