Hádate sa občas?
Kuly: Jasné, kto sa neháda, ten nemiluje. Vážnejšie veci vieme rozobrať a porozprávať sa o nich. Naopak, kvôli blbostiam sa dokážeme sakra pohádať. Podľa mňa to je normálne, ako v každom vzťahu.
Kto sa potom príde prvý udobriť?
Kuly: Lucka, ja som taký hrdozobec. (smiech)
Lucia: Emócia hnevu ma veľmi rýchlo prejde a nechcem žiť v napätí a tichu. Prídem a chcem to riešiť, som taký komunikačný typ, ktorý si chce všetko vypovedať a zahodiť to za hlavu.
Čím si ho teda udobríte? Viem, že skvelo pečiete...
Lucia: No tak až tak sa vtierať zas nebudem. (smiech) Normálne mu poviem haló, nebuďme odutí. To máme však asi spoločné, sme obaja Raci a keď tá negatívna emócia vyprchá a je to blbosť, tak to necháme tak a začneme sa normálne baviť.
Kuly: Presne ako hovorí Lucka, porozprávať sa alebo to hodiť za hlavu. Keby som kúpil kvet, bolo by to klišé, aj žena si vtedy povie ,Éj asi niečo spravil‘.
Čo si na sebe najviac vážite?
Kuly: Aj keď sme pohnevaní, stačí mi, že je doma a som pokojný. Ak by niekam odišla, tak to by som si nevedel predstaviť. Vážim si, ani to neviem povedať, niečo, čo má Lucka v sebe, čo ma upokojuje a je mi dobre. Po všetkom možnom, čo sme zažili, že je stále so mnou, a to je najkrajšie.
Lucia: Vážim si, že mi dáva stále ten pocit, že ma veľmi ľúbi, že sa o nás stará, je veľkorysý a veľkodušný.
Čo ste sa za tie roky od seba naučili?
Kuly: Ani vlastne nevnímate, čo preberáte podvedome od svojho partnera. Hovorí sa, že po rokoch sa z dvoch ľudí stáva jeden a začínajú sa na seba podobať. Páči sa mi tá symbióza, ktorá vzniká, to, čo si jeden od druhého berieme. Niekedy sa pristihnem, keď Lucka niečo povie, že si pomyslím, že to je akoby som to povedal ja. Lucka by určite chcela povedať, že ona si zo mňa zobrala skromnosť. (smiech)
Lucia: Súhlasím s Kulym, podvedome preberáme jeden od druhého. Naučil ma, že treba mať v určitých veciach poriadok.
Oslavujete Valentína?
Kuly: Podľa mňa by láska mala mať svoj sviatok, veď už je aj deň bublinkovej fólie, prečo by sa teda nemal oslavovať Valentín? Niekto ho síce neuznáva, ale ja to mám rád. Pripomenúť si lásku je veľmi pekné.
Lucia: Nehrotíme to, ale keď máme čas, ideme spolu na večeru.
Lucia:Som šťastná, že som ťa v živote stretla, a som ti veľmi vďačná, že máme spolu úžasného syna. Si a vždy budeš najväčšou láskou môjho života a nikdy nebudem nikoho ľúbiť viac než teba.
Kuly:Milá Lucka, veľmi ti ďakujem, že si stále so mnou po všetkom, čo sme spolu prežili, po tých vzletoch aj pádoch. Čím ďalej, tým viac v sebe zisťujem, že ťa každou chvíľou, ktorú sme spolu, viac a viac milujem, a že tá láska rastie do obrovských výšok. Neviem, kde sa to všetko skončí. Možno sa to skončí tým, že sa z tej lásky k tebe zbláznim.
