Obchodné reťazce tvrdia, že zníženie DPH by poctivo premietli do konečných cien výrobkov, zatiaľ čo analytici Národnej banky Slovenska (NBS) hovoria, že by k tomu určite nedošlo pri drahších a čerstvých potravinách. Existuje možnosť, že sa Slovensko v tejto oblasti vydá cestou Poľska či Maďarska, ktoré s nižšou DPH na potraviny začali?
Analýza expertov NBS hovorí jasným jazykom. Ak by aj štát pristúpil k znižovaniu DPH na potraviny, nemalo by to taký efekt na ceny potravín, ako by sme si predstavovali. K zníženiu DPH aj z týchto dôvodov zatiaľ Slovensko odmieta pristúpiť, zatiaľ čo niektoré susedné štáty, menovite najmä Maďarsko a Poľsko, sa vydali práve touto cestou. Hlasy za kompenzovanie zvyšujúcich sa cien energií zníženou DPH sa čoraz častejšie ozývajú aj u nás, podľa analýzy NBS by to však nebol najlepší nápad.
Zrušenie či zníženie sadzby DPH sa totiž podľa nej nemusí v plnej miere preniesť do konečných cien v obchodoch. „Celkový priemerný prenos zníženia DPH do cien, pre tovary zahrnuté do legislatívnej zmeny, odhadujeme na 80 %,“ uvádza sa v správe, ktorá analyzovala, ako reťazce znižovali ceny potravín, keď im na ne zákonodarcovia znížili DPH v roku 2020. Ceny drahšieho a čerstvého tovaru často podľa analytikov reagujú na pokles len mierne alebo vôbec. Znížené ceny po znížení DPH predpokladajú pri lacných a trvanlivých produktoch, ako sú múka, cukor či ryža. Pri čerstvých produktoch by to bolo polovičné a pri prémiových by to podľa nich bolo zanedbateľné.
Prečo je to tak? V skratke preto, že by si reťazce pretavili nižšiu DPH do svojich ziskov. „Čím menšia je zisková marža, tým väčšiu motiváciu má maloobchod nahradiť výpadok z daňovej úľavy,“ konštatujú analytici NBS. Rovnaký názor má Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá sa opiera o vlastnú analýzu znižovania DPH na ceny potravín v roku 2016. Zníženie DPH na potraviny je podľa hovorkyne SPPK Jany Holéciovej „sociálnym opatrením pre obchodné reťazce, a nie pre obyvateľov“.
