Vlhová sa napriek nevydarenému prvému kolu nevzdala a mentálne sa výborne pripravila na pokračovanie. Do kariet jej zahral aj fakt, že jej tréner Mauro Pini bol staviteľom trate a postavil to tak, aby to mali jej súperky čo najťažšie.
Vlhová v cieli druhého kola zdôraznila, že k úspechu jej výrazným spôsobom pomohol celý tím ľudí okolo nej. V prestávke medzi prvým a druhým kolom sa všetci jeho členovia zomkli a presviedčali ju, že stále má šancu zaútočiť na medailu a je to v jej silách. Priznal to aj brat Boris, ktorý počas celej úspešnej kariéry verne stojí po boku svojej sestry a aj teraz bol jedným z jej prvých podporovateľov aj gratulantov.
"V prestávke sme sa všetci v tíme navzájom povzbudili a Petru vyhecovali. Spojili sme sa pre spoločný úspech. Ja som Petre odovzdal celú svoju energiu a ona to dokázala. Veľmi sa z toho tešíme," komentoval Boris Vlha pre Šport RTVS a ďalej pokračoval:
"V obrovskom slalome jej nesedel kopec a trápili sme sa s materiálom. V prvom kole slalomu dnes veľmi chcela a tlačila do toho, ale na tomto snehu nemôže do toho tlačiť. Skôr lietať nad tým snehom treba...A aké prežívam pocity? To sa ani nedá opísať, aké sú to zážitky. Je čosi nádherné spievať slovenskú hymnu v Číne. Dnes si to ešte užijeme, štrngneme si a zajtra pokračujeme v príprave na ďalšie preteky."
Petra Vlhová už so zlatou medailou na krku doplnila, že stále jej to ešte nedochádza. Stala sa len tretím slovenským športovcom v histórii, ktorý získal na ZOH zlatú medailu. Predtým sa to podarilo krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi v Sappore 1972 a v nedávnej minulosti trikrát biatlonistke Anastasii Kuzminovej vo Vancouveri 2010, Soči 2014 a Pjongčangu 2018. "Úprimne mi to stále nie úplne dochádza, ale sú to krásne pocity. Keď som čakala na vyhlásenie pred pódiom, nemohla som už udržať slzy a rozplakala sa ako malé dieťa. Od malička som vždy chcela byť najlepšia a možno aj získať zlatú olympijskú medailu. Je za tým dlhá cesta, urobila som maximum, aby som to dosiahla. Som olympijská víťazka už do konca života."
