"(Na hraniciach) vidíme koncentráciu vojenského personálu a techniky. Momentálne sa však nevytvárajú útočné skupiny," povedala Maľarová s tým, že zhromažďovaním vojsk pri ukrajinských hraniciach Kremeľ predovšetkým "vydiera" a vyvíja "politický tlak".
"Nevidíme ani vytváranie infraštruktúry potrebnej pre bezprostrednú (vojenskú) eskaláciu," pokračovala Maľarová. "To však neznamená, že hrozba neexistuje," zdôraznila.
Námestníčka tiež uviedla, že cieľom Kremľa nie je zmocniť sa Ukrajiny, ale destabilizovať Západ. "Strategickým cieľom (Ruska) je zničiť politické a bezpečnostné aliancie západných krajín," vysvetlila.
Niektorí európski lídri začali v posledných dňoch vyjadrovať nádej, že hrozba otvorenej vojny postupne pominula vďaka intenzívnemu diplomatickému úsiliu, komentuje AFP.
Návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Rusku priniesla "určité zmiernenie napätia", vyhlásil v utorok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu povedal, že súčasné intenzívne diplomatické úsilie Západu týkajúce sa odvrátenia prípadného útoku Ruska na Ukrajinu viedlo k "pokroku".
Západné krajiny posilnili vojenskú podporu Ukrajiny v súvislosti s obavami z možnej ruskej invázie. Rusko popiera, že by sa chystalo zaútočiť na Ukrajinu. Žiada však bezpečnostné záruky od USA a Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré zahŕňajú aj požiadavku, aby sa Ukrajina nestala súčasťou NATO.
