"Spravidla sa pod energetickou chudobou chápe percentuálne vyjadrenie nákladov na energie domácnosti v pomere k jej čistým príjmom. Pokiaľ náklady na bývanie prekročia isté percento z celkových životných nákladov, znamená to, že takáto rodina už má vážny problém zabezpečiť svoje ostatné výdavky. Mala by mať preto nárok na príspevok na bývanie, ako je to aj v iných krajinách," uviedla prezidentka na sociálnej sieti. Pokračovala, že sa to týka najmä matiek samoživiteliek, ľudí pracujúcich za nízke mzdy či samostatne bývajúcich dôchodcov. Podotkla, že príspevok na bývanie dnes poberá iba približne 30.000 domácností, hoci podľa odhadov expertov sa môže nachádzať v pásme energetickej chudoby dokonca každá piata slovenská domácnosť.
Krajniak prezidentku uistil, že situácia takejto zraniteľnej skupiny ľudí je v centre jeho pozornosti. Zároveň hľadá rozpočtovo priechodné spôsoby, ako im pomôcť. Prezidentka navrhla zmenu nastavenia už existujúceho príspevku na bývanie. Zmena by fungovala tak, aby pomohol nielen ľuďom v hmotnej núdzi, ale aj tým, ktorých príjem je síce vyšší ako životné minimum, ale v dôsledku zdražovania už dnes čelia energetickej chudobe. "Práve túto cestu mi ešte na jeseň odporučili viacerí ekonómovia a je aj súčasťou odporúčaní v boji s chudobou Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií. Ak je takýto nástroj podporený expertnou zhodou, považujem za dobré ho seriózne zvažovať skôr, než sa do pásma energetickej chudoby prepadnú ďalšie domácnosti," konštatovala Čaputová.
V diskusii s Krajniakom sa vrátila aj k stretnutiam s opatrovateľkami v Rimavskej Sobote, Dolnom Kubíne, Nitre či v Čiernej nad Tisou. Pri téme otvorila otázku využitia dostupných európskych zdrojov na zvýšenie platov terénnym opatrovateľkám tak, aby neboli nútené opúšťať svoje rodiny a cestovať za prácou do zahraničia.
