Zlyhalo mu srdce
Na mieste bol obhliadajúci lekár, ktorý mal podľa našich informácií skonštatovať, že bývalému niekoľkonásobnému ministrovi zlyhalo srdce. „Mal zomrieť už v stredu niekedy okolo obeda, aspoň tak to mal predbežne skonštatovať lekár,“ uviedol nám zdroj z univerzity. Ak sa tieto informácie potvrdia, otázkou zostáva, ako je možné, že si takmer 24 hodín nikto nič nevšimol. Jasné nie je ani to, odkedy po ňom rodina pátrala.
Isté je, že jeho smrť všetkými spolupracovníkmi otriasla. „Ja si budem na neho spomínať len v tom najlepšom svetle, povzniesol výučbu a prípravu nových kolegov v oblasti medzinárodných vzťahov na vysokú úroveň. Pre nás je absolútne nenahraditeľný. Videl som ho pred pár dňami na chodbe, ešte sme si zamávali, nikdy sa na nič nesťažoval zo zdravotnej stránky,“ skonštatoval Burda.
Nikto nič netušil
Napriek tomu, že Eduard Kukan mal už 82 rokov, na zdravotné problémy sa nikomu nesťažoval. „Ešte minulý týždeň sme sa náhodou stretli v meste. Edo bol, ako vždy, usmiaty a dobre naladený,“ hovorí neveriacky súčasný šéf diplomacie Ivan Korčok. Kukan zanechá hlbokú stopu aj v medzinárodných vodách.
Rodine kondolovala aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, ktorá vyzdvihla jeho politickú rozhľadenosť. „Vaša angažovanosť bola príkladná a vaša múdrosť bola inšpirujúca,“ uviedla na sociálnej sieti Twitter Metsolová, ktorá poslednú vetu príspevku napísala v slovenčine. „Odpočívajte v pokoji, pán Kukan,“ dodala. V parlamente sa „vyznamenali“ kotlebovci, ktorí počas minúty ticha odišli.
Nestihol dopísať svoje spomienky
Pavol Demeš, rodinný priateľ a bývalý šéf diplomacie
Ja som sa spoznal s Edom Kukanom pred 30 rokmi v OSN, kde bol vtedy naším veľvyslancom. Už vtedy som videl, aký je to formát diplomata, a odvtedy sme sa stali priateľmi. Mňa to mimoriadne zobralo. Teraz pracoval práve na svojich spomienkach a aj preto sme boli v kontakte. To, že zomrel na Univerzite Komenského, mi pripadá ako osud, ako Milan Lasica zomrel na javisku, on zase na pracovisku, kde to miloval a odovzdával svoje vedomosti.
Neviem o tom, že by mal zdravotné problémy, práve naopak, ja nepoznám nikoho, kto sa dokázal tak srdečne smiať a zabávať. Miloval tenis, hrával ho do vysokého veku, a druhou vášňou bol tanec. Veľmi rád chodil na plesy so svojou manželkou, s ktorou bol celý život, navštívil ich množstvo počas plesovej sezóny.
To, čo o ňom málokto vedel, bolo, že hral na elektrickom klavíri. Robil to tajne, ale mne sa ho raz podarilo presvedčiť, aby zahral na výstave mojich fotografií. On si tam vtedy zobral ceduľku Nezabite pianistu, keď hrá, aj keď hrá zle. Nebral sa príliš vážne, mal ohromný ľudský rozmer. Musím povedať, že ho milovali aj na Balkáne, pomohol tam urovnať množstvo konfliktov.
