Mysľou mi zrazu preletel celý proces Petinej cesty a usilovného snaženia. Od čias, keď som bol jej trénerom ešte v prípravke, ale aj prvým rokom počas juniorského obdobia až po všetko, čím si za ten čas prešla. Tá zlatá medaila za slalom skutočne visí na správnom krku a zaslúžene. Peťa išla od začiatku ako píla a najmä v poslednej časti slalomu sa preukázala jej sila, mentálne schopnosti a vôľa vyhrať. Má výnimočný talent a bodaj by sme mali takých lyžiarok čo najviac. Nechcem byť príliš skeptický, ale, bohužiaľ, asi dlho nebudeme mať takúto reprezentantku.
Ako si spomínate na prvý moment, keď sa vám Petra ako štvorročná dostala pod ruky?
Bolo to štrbavé dievčatko s krásnymi dlhými vlasmi a veľmi málo rozprávalo. Na to ma upozornili aj jej rodičia, že skôr vedela lyžovať ako rozprávať. Petra nikdy nemrzla, nekňučala a nesťažovala sa na zimu. Už vtedy bola talent, hoci bola v mojom tíme najmladšia. Vzhliadala k starším dievčatám, čo ju automaticky nútilo napredovať. Naučil som ju pripínať lyže, učil som ju základné oblúky, ale aj vyhrávať. Mám s ňou takú milú príhodu. Keď som počas tréningu v Jasnej spadol tak, že mi vytrhlo z lyží viazanie a čiapku, rukavice a palice som mohol hľadať po celom kopci, žiaci si zastali okolo mňa. Prebral som sa a nado mnou stála Petra. Ako dovtedy nerozprávala, zrazu povedala: „Pán tréner, ale vás seklo!“
Petre ste sa venovali aj v žiackej prípravke. Bolo už vtedy cítiť, že to raz dotiahne ďaleko? Vynikala a odlišovala sa od svojich rovesníkov?
To by ste ju vtedy museli vidieť na tréningu. Napríklad, keď sme sa venovali lyžiarskemu slalomu a meraným jazdám v Rakúsku na ľadovci. Okrem rovesníkov boli v tíme dievčatá a chlapci o niečo starší od Petry. Keď sme im spolu s Rasťom Mažgútom rozdali štartovacie čísla, bolo logické, že chceli súťažiť, a keď sa spustila časomiera, motivovalo ich to ešte viac. Petra sa neustále vypytovala: „Ako som išla? Koho som porazila?“ Pokiaľ neporazila všetkých na tréningu, chlapcov nevynímajúc, nebola spokojná a stále hovorila: „Poďme ešte, ja ich dám dole!“ Toto je tá vlastnosť, ktorú Peťa má. Ide si za svojím ako buldog. Neodpustí si nič, všetko si odmaká a netreba ju do ničoho nútiť.
Mali ste pred súťažnými štartmi aj nejaké spoločné rituály? V súčasnosti o nich veľmi nechce hovoriť...
Mali a verím, že ich má aj teraz. Často nám pred pretekmi brala skrutkovač. Lebo tréneri mávajú v klipsniach v lyžiarke zapichnutý skrutkovač pre prípad, keď treba oklepať lyžiarku pred zapínaním do viazania, alebo ak treba prekontrolovať vypínacie sily. Skrutkovač sme rituálne hádzali, komu sa ho podarí z desiatich prípadov viackrát zapichnúť do snehu. Bol to jej rituál a vždy, keď ma porazila, bola rada.
