Na summite vo francúzskom Breste vystúpila v piatok aj predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, ktorá predstavila tri iniciatívy v prospech ochrany a obnovy oceánov.
Iniciatívy sú zamerané na novú medzinárodnú koalíciu na ochranu biodiverzity na otvorenom mori, na veľký projekt v oblasti výpočtovej techniky umožňujúci výskumníkom digitálne simulovať svetové oceány a na výskumnú misiu EÚ zameranú na obnovu oceánov a vôd do roku 2030.
"Za ochranu oceánov nesieme obrovskú spoločnú zodpovednosť a rovnako rozsiahla musí byť aj naša misia. Preto sme prišli do Brestu, aby sme spojili naše sily. Európa ako námorná veľmoc môže tomu výrazne prispieť. Ale iba spolu dokážeme posilniť ochranu oceánov a umožniť im sebaobnovu," uviedla Von der Leyenová na summite.
Iniciatíva Koalícia za biodiverzitu v oblastiach mimo jurisdikcie jednotlivých štátov zdôrazňuje úlohu EÚ ako hybnej sily globálnej ochrany morí. Do oblastí biodiverzity mimo jurisdikcie štátov patrí až 95 percent oceánov. Tieto oblasti čoraz viac ohrozuje znečistenie, nadmerné využívanie zdrojov a zmeny klímy. Koalícia spája tých, ktorí sa podobne ako EÚ a jej členské štáty usilujú o ambicióznu dohodu OSN o zachovávaní biodiverzity v oblastiach mimo kontroly jednotlivých štátov.
V oblasti udržateľného hospodárenia s morskými zdrojmi EÚ od roku 2010 presadzuje nulovú toleranciu voči nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, ktorý ohrozuje populácie rýb a niektoré z nich vytláča na pokraj vyhynutia. Únia šíri opatrenia proti NNN rybolovu v spolupráci s krajinami po celom svete a bráni vstupu takto získaných produktov na svoj trh a cez rôzne regionálne programy poskytuje finančnú podporu na udržateľný rybolov.
Veľkou hrozbou pre zdravie oceánov je znečistenie. EÚ v tejto oblasti presadzuje dve hlavné priority: zníženie znečistenia plastmi a urýchlenie prechodu na tzv. obehové hospodárstvo. Únia je zástancom medzinárodnej dohody o plastoch a pracuje na tom, aby sa na zasadnutí Environmentálneho zhromaždenia OSN vo februári tohto roku zriadil výbor pre globálnu dohodu o tomto probléme.
Komisia pripomenula, že dosiahnutie uhlíkovej neutrality znamená aj prechod na námornú dopravu s nulovými emisiami. Námorné lode, chrbtová kosť svetového obchodu a dodávateľských reťazcov, však stále používajú palivá s vysokými emisiami uhlíka. Únia návrhom "Fuel-EU Maritime" zavádza palivovú normu, ktorou sa obmedzuje intenzita emisií skleníkových plynov; nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa zase zameriava na zriadenie energetickej infraštruktúry v prístavoch, aby sa plavidlá mohli pripojiť k zásobovaniu elektrickou energiou alebo aby počas kotvenia používali technológie s nulovými emisiami.
Únia vedie rokovania na pôde Medzinárodnej námornej organizácii (IMO), ktorými chce dosiahnuť dohodu o nulových emisiách v lodnej doprave do roku 2050.
Ochrana oceánov sa podľa EK nezaobíde bez využívania vedy a moderných technológií a preto finančne podporuje tzv. misie zamerané na riešenie hlavných výziev v tejto oblasti.
Cieľom misie "Obnova našich oceánov a vôd do roku 2030" je zabezpečiť, aby bol oceán v centre pozornosti pri plnení cieľov Európskej zelenej dohody do roku 2030. Misia tiež podporí veľké inovačné projekty zamerané na vývoj a testovanie ochranných riešení 30 percent morskej oblasti EÚ, obnovu morských a vodných ekosystémov, zníženie plastového odpadu v moriach, zamedzenie úbytku živín, zníženie používania chemických pesticídov o 50 percent a zabezpečenie klimaticky neutrálneho a obehového modrého hospodárstva.
V rámci tejto misie vznikne oceánska digitálna platforma, založená na pozorovaniach, modeloch a najnovších technologických výdobytkoch, ktorá umožní posúdiť rôzne scenáre, zlepšiť chápanie morského prostredia a poskytovať poznatky ako podklad pre ďalšie rozhodovanie.