Za odvádzanie pozornosti od podstaty veci považuje aj reakcie koaličných politikov, ktorí prejav generálneho prokurátora Maroša Žilinku označili za možný predstupeň prezidentskej kampane. Ak by boli pripomienky generálnej prokuratúry vyriešené štandardne v pripomienkovom konaní, Žilinka by podľa Hrabka o vystúpenie v parlamente zrejme ani nežiadal.
Rozhodnutie parlamentu neumožniť generálnemu prokurátorovi vystúpenie, ale umožniť podpredsedovi parlamentu Jurajovi Blanárovi (Smer-SD) prečítať jeho prejav, považuje Hrabko za nepochopiteľné. „Nevidím argument ani pre jedno, ani pre druhé,“ doplnil.
Snaha lídra Smeru-SD Roberta Fica dohodu po jej ratifikácii zastaviť referendom podľa Hrabka nemá veľkú šancu na úspech. „Nemyslím si, že táto dohoda je vypovedateľná. Medzinárodné dohody sa líšia od zákonov aj ústavných zákonov. Nemyslím si, že by ústavný zákon dokázal s dohodou niečo urobiť bez toho, aby to vyvolalo medzinárodný škandál,“ upozornil.
Správanie sa opozície podľa neho smeruje skôr k posilneniu rastu svojej voličskej podpory. „Efekt na preferencie to podľa mňa bude mať a opozícia sa istým spôsobom posilní,“ poznamenal Hrabko. „V súvislosti s preferenciami treba brať ohľad na širšie okolnosti, ktoré teraz v krajine sú. Aj nezvládanie pandémie, aj zvyšovanie cien potravín a energií. Treba brať do úvahy aj frustráciu ľudí, ktorým je úplne jedno, aká dohoda bola ratifikovaná, ale sú frustrovaní z dôvodu svojej životnej situácii,“ uzavrel Hrabko.