Prečo nie? (smiech) Neplánovala som si to. Od mala som smerovala k tomu všímať si slabších, brániť a chrániť ich. Pamätám sa, keď som ešte chodila do škôlky, že sme raz s mamou prechádzali okolo pani, čo žobrala na ulici.
Chcela som jej pomôcť, tak mama vybrala peňaženku, aby som jej dala drobné. Ja som tú peňaženku zobrala, išla som za tou pani a tú peňaženku som jej dala celú so slovami, že ju potrebuje viac než my (smiech). Na základnej škole som nemala problém otvorene vystúpiť proti niekomu, kto druhému ubližoval. Toto si nesiem od rodičov...
A prečo tá kombinácia?
Keď som sa mala rozhodnúť, kam pôjdem na strednú školu, bolo pre mňa nepredstaviteľné, ísť si opäť sadnúť do lavice. V zozname stredných škôl som objavila konzervatórium a hudobno-dramatický odbor, povedala som si, že to skúsim. Vyšlo to. Následne som mala dojem, že mám dosť schopností, ale málo vedomostí.
Je množstvo oblastí, ktoré ma zaujímajú a psychológia je jednou z tých, ktoré ma spolu so sociológiou a filozofiou lákajú najviac. V strede môjho záujmu je spoločnosť, človek, preto psychológia. A herectvo preto, že poskytovať informácie o človeku cez umenie je mi bytostne blízke.
Byť herečkou, to bol váš sen už od detstva? Hrávali ste už ako malá divadlo, recitovali ste, boli ste dostatočne extrovertná a nehanbili ste sa vystúpiť pred ľudí?
Ja som chcela cestovať do vesmíru - mojim snom bolo byť kozmonautka. To mi nevyšlo. (smiech) Našťastie mám bujnú fantáziu... O herectve som neuvažovala až do tej doby, keď som si mala vybrať strednú školu. Prechádzala som zoznam stredných škôl a jediné, čo mi z toho zoznamu dávalo zmysel, bolo byť herečkou...
Ako malá som po pozornosti túžila, to je pravda, ale nepovedala by som, že som typická extrovertka. Ale keď spomínam, tak mi dochádza, ako často som improvizovala, keď som bola dieťa. Prezliekala som sa, vytvárala fiktívne situácie a hrala som v nich.
Predstavovala som si, že mi niekto odpovedá. To som robila aj v cudzích jazykoch, ktoré som, samozrejme, neovládala. (smiech) Ale robila som to hlavne keď som bola sama. Skrátka ma bavilo a stále baví hrať sa a tú hru profesionalizovať.
Ako presne vyzerá váš profesionálny život? Čomu sa venujete prioritne a najviac? Cez deň fungujete ako školská psychologička, večer v divadle ako herečka?
Je to o obdobiach. Sú také, keď iba nakrúcam alebo skúšam v divadle a so psychológiou to nekombinujem. Keď niečo robím, potrebujem a chcem v tom byť ponorená, myslím si, že inak sa to veľmi ani robiť nedá. Potom sú obdobia, keď mám len večerné predstavenia a to je potom tak, ako hovoríte. Cez deň som psychologička a večer herečka. Je to super. (smiech) Robí to môj život veľmi bohatý.
