Je možné, že na Slovensku budete teraz slávnejšia ako v rodnom Česku. Čo na to hovoríte?
No, hovorím si, že je to skvelé. Tlieskam nám. Mám z toho obrovskú radosť a som veľmi šťastná, že sa Priznaniu darí. Musím povedať, že tým teraz dosť žijem. Keď viem, koľko vášne to v spoločnosti vzbudilo, hovorím si, že sme urobili vážne dobrú vec. Je to pre mňa česť byť v kúsku umenia, ktoré dokáže tak silno osloviť. To je zásluha režiséra Braňa Mišíka a celého tímu, ktorý sa na seriáli podieľal. Všetkým za to zo srdca ďakujem.
Aké to bolo, pracovať v našej krajine, obklopená ľuďmi, ktorých ste vôbec nepoznali?
Veľmi rada poznávam nové veci, ľudí, miesta... Po chvíli som sa s mnohými ľuďmi zoznámila a nepripadala som si sama. Na pľace bola výborná atmosféra.
Mali ste nejakých učiteľov slovenčiny a arabského prízvuku? Respektíve, viete po arabsky?
(smiech) Po arabsky ani po slovensky neviem. Učila som sa to pred nakrúcaním a veľa času som na to nemala. Dostala som k dispozícii učiteľku arabčiny, takže prebehlo pár online stretnutí, ale potrebovala som pracovať oveľa rýchlejšie, takže som na tom potom robila sama. Hľadala som si videá, počúvala akcent a snažila sa dostať ho pod kožu. Rovnako tak som to robila so slovenčinou, a potom som to začala kombinovať.
