Krasokorčuliar Ondrej Nepela († 38) bol prvým slovenským športovcom, ktorý sa v jednej olympijskej disciplíne stal olympijským šampiónom, majstrom sveta i majstrom Európy! Preto sa právom stal Slovenským športovcom 20. storočia. Tento titul do jeho zbierky pribudol 21. decembra 2000.
Na slávnostnom galavečere v koncertnej sieni Slovenského rozhlasu ho za Nepelu preberala jeho druhá mama - trénerka Hilda Múdra († 95), ktorej inak ako teta nepovedal. „Toto ocenenie mu právom patrí. Ani jeden z mojich zverencov neprejavil toľko usilovnosti, presnosti, dochvíľnosti a slušnosti ako Ondrík,“ povedala vtedy k slzám dojatá Hilda Múdra, ktorá v novembri minulého roka nasledovala svojho zverenca do krasokorčuliarskeho neba.
Vydretá sláva
Len ona vedela, aké vnútorné trápenie prežíval chalan, úspešný športovec, ktorým sa pýšil komunistický režim do chvíle, kým neodišiel do vysnívanej revue. Každý, kto ho čo i len trochu poznal, musí oceniť Nepelov charakter. Ten prejavil niekoľkokrát. Dobu, v ktorej žil, rešpektoval, ale nikdy sa s ňou nestotožnil. Všetko, čo dosiahol, musel tvrdo vydrieť.
Po olympijskom zlate povedal: „Rozhodujúce je vedieť. Keď vieš, nie si nervózny a nerobíš chyby!“ Tieto jeho slová, ktoré zaznamenal Imrich Hornáček v knihe Sapporo – Mníchov 1972, by mohli byť dodnes mottom nielen športovcov. Aj Hilda Múdra priznala, že nemal taký talent ako iní, ale dotiahol to najďalej, lebo chcel. Lebo drel. Jeho kamaráti a spolužiaci ešte spali, on už bol na ľade a trénoval.
„Talent od Boha rozhodne nebol, jeho víťazstvá boli výsledkom každodennej driny,“ prezradila v minulosti v rozhovore pre Nový Čas Nepelova jediná trénerka, ktorá bola pri jeho úspechoch, ale, žiaľ, aj pri jeho smrti. Dlho si myslela, že o ňom vie všetko, o jeho homosexualite sa dozvedela neskôr. Až vtedy, keď vyšlo najavo, že zomrel na AIDS. Na nemeckom parte, ktoré priviezli domov, sa totiž písalo o rakovine lymfatických uzlín.
Aj pre jeho orientáciu bol osobný život Ondreja Nepelu plný tajomstiev. Jeho osud prirovnávajú k osudu Freddieho Mercuryho († 45). Obaja boli homosexuáli, obaja dosiahli vrchol vo svojom odbore, obaja si naplno užívali život a oboch milovali ženy na celom svete. To bol hlavný dôvod, prečo sa u nás dlhé roky o Nepelovi nesmelo príliš nahlas hovoriť. Aj to spôsobilo, že sa na slovenského olympijského víťaza takmer zabudlo...
Poklady v zbierke
Slovenské olympijské a športové múzeum opatruje vyše 200 predmetov z pozostalosti Ondreja Nepelu, samozrejme, najcennejšia je zlatá olympijská medaila zo Sappora 1972. Všetky vzácnosti môžete do konca februára vidieť v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. „Dodnes si pamätám, aká som bola prekvapená rýchlosťou prvej várky,“ spomína riaditeľka Slovenského olympijského a športového múzea Zdenka Letenayová.
„Necelý mesiac po smrti Ondreja Nepelu som prehodila slovko-dve s bývalým predsedom Slovenského zväzu krasokorčuľovania Ľubomírom Zemanom, ktorý prisľúbil pomoc. Na moju veľkú radosť v marci 1989 pani Nepelová darovala synovu pozostalosť. Nikdy nezabudnem na smútok v jej očiach. Veď za rok stratila manžela i syna (Nepelov otec zomrel na Nový rok 1988, Ondrej 2. februára 1989 – pozn. red.)... Priniesla všetko, čo doma našla, so slovami, aby sa aspoň takto na Ondríka nezabudlo...“ Predmety, ktoré pribudli do Knihy prírastkov, boli skutočnými skvostmi.
Zlatá olympijská medaila, diplomy, poháre a šerpy svetových a európskych šampiónov... Opatrujú aj predmety, ktoré sa našli v pozostalosti Gaba Zelenaya, ktorý Nepelov sapporský triumf videl na vlastné oči, ale aj to, čo sa našlo v pozostalosti Nepelovej sestry Lenky. „Sú to neskutočné poklady. Jeho osobné predmety z pôsobenia v Holiday Inn, napr. plagát z jeho jediného vystúpenia v Carnegie Hall v New Yorku, či osobnú korešpodenciu,“ vymenúva riaditeľka, ktorá verí, že sa ešte niečo vzácne nájde aj v pozostalosti Nepelovej trénerky Hildy Múdrej.
