K zvýšeniu jeho početnosti prispeli zákaz používania nebezpečných chemikálií, sprísnenie obchodovania s chránenými druhmi či rôzne ochranárske projekty. Zbadať sa dá aj v Bratislave, človek by však mal mať ďalekohľad. "Sokoly majú obľúbené odpočinkové miesta. Sú to zvyčajne rôzne výklenky alebo reklamné nápisy na výškových budovách, ktoré sú dominantou okolia. Sokola tak môžete objaviť na budove Incheby, na budove pri Eurovei, ale tiež na výškovej budove STV, občas sedáva i v okne Dómu sv. Martina," priblížil pre TASR Michal Noga z Mestských lesov v Bratislave.
Sokol sťahovavý je uvádzaný ako vtáčí rekordér, pri strmhlavom útoku mu namerali rýchlosť vyše 300 kilometrov za hodinu (km/h). Na porovnanie, holub lieta rýchlosťou približne 80 km/h, lastovička okolo 70 km/h a vrabce 50 km/h. Touto rýchlosťou však nelieta stále, iba v krátkom momente počas strmhlavého útoku na svoju korisť. Loví výlučne vtáky, občas i netopiere. "Ak by totiž touto rýchlosťou chcel uloviť korisť sediacu na zemi, náraz by neprežil ani jeden z nich. Niekedy páry sokolov spolupracujú. Jeden ich prinúti vzlietnuť a druhý zaútočí z výšky," približuje Noga.
Sokol sťahovavý sa sťahovať nemusí, ale môže. Napríklad u nás hniezdiace vtáky väčšinou zostávajú v blízkosti hniezdisk počas celej zimy alebo sa presúvajú len na krátku vzdialenosť. Na naše územie však prilietajú sokoly sťahovavé zo severu, ktoré na rozdiel od "domácich" často využívajú na zimovanie mestá. "Prvé pozorovanie sokolov sťahovavých z petržalského sídliska bolo i pre ornitológov mimoriadne zaujímavé, dnes už v Bratislave evidujeme asi osem lokalít, ktoré sokoly pravidelne v zime využívajú," poznamenal Noga.
Dramatický pokles populácie sokolov sťahovavých na celom svete bol v minulosti spôsobený chemizáciou prostredia. Masovo používané insekticídy (najmä DDT) sa hromadili v telách týchto dravcov a spôsobovali, že sokolom pri inkubácii (zahrievaní) znášky praskali škrupiny na vajíčkach a páry nevychovávali žiadne mláďatá. Po zákaze používania tohto prípravku však podľa Nogu trvalo ešte pomerne dlho, kým sa z toho populácia sokolov spamätala. Objavili sa tiež ďalšie hrozby, napríklad vykrádanie hniezd, mláďatá sa používali v sokoliarstve, sokoly boli prenasledované i zo strany chovateľov poštových holubov.
Hoci už nebýva obeťou vykrádania, v nedávnej minulosti členovia Ochrany dravcov na Slovensku zaznamenali viaceré prípady cielených otráv tohto druhu, jeden z prípadov sa skončil i právoplatným odsúdením. Okrem nelegálneho prenasledovania môže sokoly ohroziť neusmernená športová činnosť, najmä skalolezectvo. Ochranárom sa však darí spolupracovať s lezeckými klubmi. "Aj sokol má svoje predátory. Znášky mu dokáže zlikvidovať kuna alebo krkavec. Mláďatá sa stávajú korisťou výra či jastraba. To sú však nebezpečenstvá, s ktorými si sokol musí poradiť sám," dodal Noga.
