Prvé reakcie po telefonáte nesvedčia o tom, že by sa na niečom konkrétnom dohodli. V médiách sa dokonca začal skloňovať aj konkrétny dátum ruského útoku na Ukrajinu. Aké sú posledné stanoviská Moskvy, Kyjeva a Washingtonu a je skutočne vojna na spadnutie?
Napriek hodinu trvajúcej diskusii neprišli lídri mocností na žiadne riešenie, ktoré by znížilo napätie na rusko-ukrajinských hraniciach. Rusko síce akékoľvek plány na útok popiera, faktom však je, že pri hraniciach Ukrajiny zhromaždilo vyše 130 000 vojakov.
„Nariadili sme odchod väčšiny Američanov z veľvyslanectva v Kyjeve. Riziko ruskej vojenskej akcie je dostatočne vysoké, a hrozba je natoľko bezprostredná, že je to adekvátne rozhodnutie,“ vyhlásil americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken. Podľa stanoviska ministerstva je stále pravdepodobnejšie, že hrozí „nejaký druh aktívneho konfliktu“.
Diplomatov z Ukrajiny už sťahujú desiatky krajín vrátane Slovenska, Česka či Nemecka, niektoré hovoria o tom, že si ponechajú menšiu diplomatickú prítomnosť v západoukrajinskom Ľvove. Čo hovorí na aktuálnu situáciu ruská strana? „Hystéria dosiahla svoj vrchol,“ komentoval telefonický rozhovor medzi Putinom a Bidenom poradca Kremľa Jurij Ušakov.
Podobné slová zaznievajú dokonca aj z Kyjeva. „Panika v našej krajine je dnes najlepším priateľom nášho nepriateľa,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Viacerí analytici však tvrdia, že v snahe zachovať pokoj obyvateľov by ukrajinskí predstavitelia hovorili to isté, aj keby vedeli o bezprostrednej hrozbe.
Plánujú provokáciu?
V médiách sa čoraz viac skloňuje aj presný dátum, kedy Rusko údajne plánuje spustiť útok na svojho suseda. Má ním byť streda 16. februára. Podľa nemeckého magazínu Der Spiegel, ktorý sa odvoláva na správu CIA, vlády krajín NATO majú tieto informácie k dispozícii už od piatka. Rusko podľa nich plánuje rozsiahlu inváziu, ktorej súčasťou bude postup na Kyjev aj vylodenie v Odese. Útoku má predchádzať vyfabrikovanie provokácie z ukrajinskej strany, na ktorú má Rusko potom „reagovať“.