Ozbrojené sily bývalého Sovietskeho zväzu vtrhli do Afganistanu 24. decembra 1979, stiahli sa 15. februára 1989, pričom prišli o takmer 15-tisíc svojich vojakov, ktorí tam bojovali proti Západom podporovaným mudžahedínom. To položilo základy pre vypuknutie občianskej vojny, z ktorej vzišiel aj Taliban a jeho prvé mocenské obdobie v rokoch 1996 – 2001.
Vyše 40 rokov konfliktov spravilo z Afganistanu jednu z najchudobnejších krajín sveta. Návrat Talibanu k moci po zvrhnutí Američanmi podporovanej vlády v polovici vlaňajšieho augusta vtiahol Afganistan do ešte hlbšej humanitárnej krízy. Tá podľa OSN ohrozuje viac než polovicu jeho 38-miliónovej populácie.
Afganskými mestami pochodovali v utorok tisíce ľudí na protest proti minulotýždňovému rozhodnutiu prezidenta USA Joea Bidena zhabať takmer polovicu zámorského majetku krajiny – približne 3,5 miliardy dolárov – ako kompenzáciu obetiam útokov na Spojené štáty z 11. septembra 2001, ktoré vykonala teroristická sieť al-Káida.
Taliban, ktorý tvrdí, že si praje dobré vzťahy s Washingtonom, označil zhabanie daných aktív za "krádež". Vedenie hnutia varovalo, že ak USA nevydajú Kábulu tento majetok, bude nútené prehodnotiť svoju politiku voči Spojeným štátom. "Tieto útoky nemajú s Afganistanom nič spoločné," deklaroval Taliban.
